Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Európsky parlament už hlasoval, koniec letného času sa blíži. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

nech spravia referendum a nech ludia rozhodnu. komu vyhovuje v lete svetlo o 3:00 a tma o 20:00? a teda dost pochybujem, ze v pripade zrusenia "letneho casu", by sa spolocnost posunula sama od seba o hodinu dopredu - teda ranna zmena o 5:00, skola o 7:00 atd.
inak by ma zaujimalo, ci ludia, ktori sa stazuju na posun casu vstavaju a zaspavaju v rovnakom case 365 dni v roku.
 

 

Pred rokom 1979 to bolo tak ako si napísal. Pracovalo sa od 6,00 hod., vtedy bolo treba začať pracovať, na pracovisko bolo treba prísť niečo pred tým. Úrady fungovali až od 6,30. Mnoho najmä manuálne pracujúcich robilo aj skôr. Od 5,30, niektoré profesie už od piatej. Iba do školy bolo treba prísť medzi 7,30-7,45. lebo vyučovanie začínalo až o ôsmej. Škôlky boli otvorené ráno pred šiestou.
Od zavedenia letného času sa všetko začalo nepozorovane posúvať na neskôr. Len v škole začína prvá vyučovacia hodina až o 8hod. tak ako kedysi.
 

 

A niekde tu je ten hlavný problém súčasnosti.
Vrátnica spravidla na dve zmeny 6:00/18:00
Výroba môže byť na jednu, dve alebo tri zmeny, zvyčajne, ale nie vždy so začiatkom o 6:00.
Administratíva častokrát s pohyblivou pracovnou dobou so začiatkom v rozpätí 6:00-10:00.
Vodič firemného autobusu -1hodina oproti výrobe.

To všetko môže byť v rámci jednej firmy.

Podľa mňa treba nastaviť čas buď podľa časového pásma. Alebo ak prispôsobiť, tak jednoznačne rannej výrobnej zmene.
 

 

Ja viem, ze to v minulosti tak bolo. Len otazka je, ci ludia, ktori rozhoduju, posunu skoly, urady atd o hodinu dopredu. Obavam sa, ze nie. V tom pripade by ludia naozaj dosli o hodiny svetla denne. Mimo zimy samozrejme.
 

Problém je úplne inde...

V minulosti naši predkovia žili jednoduchým životom, ku ktorému nepotrebovali meranie času pomocou hodín s minútovou presnosťou. V mestách a obciach boli kompetentné osoby, ktoré sledovali pohyb slnka na oblohe, a keď slnko na svojej dráhe na oblohe dosiahlo svoj vrchol, teda zenit, tak vedeli, že je poludnie. Vtedy aktualizovali miestny čas na kostolných, či iných verejných hodinách, trebárs na radnici. A potom život sa riadil podľa týchto hodín, podľa nich sa nastavovali aj ostatné hodiny v obci, vrátane súkromných.

Prostý ľud sa riadil sledovaním pohybu slnka na oblohe, ale aj zvonením na kostolných zvonoch, napr. na poludnie, či na rôzne omše. Teda fungovali podľa miestne nameraného času, podľa tzv. slnečného času. A nakoľko necestovali, tak ich prd zaujímalo to, že v nejakom inom meste majú o pár minút posunutý slnečný čas, ani to nevedeli. A ani by nedokázali jeden druhému posielať signály o presnom čase, jediným signálom boli zvony kostolov.

Všetko sa zmenilo po príchodu železníc, vlak potreboval premávať podľa podľa cestovného poriadku a ten potreboval jednotný čas, ktorý jednotne ukazovali všetky staničné hodiny v železničnej sieti, aj v celom štáte, či v nejakom regióne veľkého štátu. Ak by tak nebolo, vznikol by obrovský chaos vo vlakovej doprave. Presný čas sa už meral a stanovoval centrálne a signál o presnom čase rozposielali napr. telegrafom železníc, či pošty, neskôr pomocou rozhlasových staníc.
Vznikali časové pásma, či zóny a jednotlivé štáty neraz špekulatívne sa rozhodovali, že do ktorej zóny budú patriť. Bolo to o snahách mať v celom štáte jednotný čas, ale aj o úsporách energie. A časom sa objavilo aj to, že premenami zimného a letného času je možné usporiť energie.

Pred pár rokmi v zime, konkrétne v mesiaci január som bol v Belgicku, ktoré je v rovnakom časovom pásme ako my. Okamžite som si všimol, že tam ale je večer dlhšie svetlo, než u nás v SR, a aj ráno začalo ideálnejšie svitať. Je to logické, oni sú v porovnaní s nami o hodný kus západnejšie, teda u nich slnko v porovnaní so SR badateľne neskôr zapadá. To isté aj Francúzi, či Nemci. Teda samé silné a bohaté zakladajúce štáty EU so silným hlasom. Nakoľko u nich aj v zimnom čase je denné svetlo optimálnejšie rozložené, tak im aj verím, že u nich možno naozaj nie sú až tak veľké úspory a aj po pracovnej dobe si dlhšie dokážu užívať denného svetla, aj bez posúvaním času. Tak možno ľahko rozhodli v prospech pár citlivých osôb, ale žiaľ vybabrali s východnou časťou EU.

Ja hlasovanie parlamentu EU považujem za impulzívne a neodborné, pochybujem, že by celá problematika bola odborne preskúmaná v kontextoch, je to skôr o tom, že niekto asi dokázal dobre zalobovať, ale my si to väčšinové hlasovanie štátov s lepšou geografickou polohou tu v SR poriadne odnesieme! Proste sa opäť realizovali slniečkári, raziaci zásadu, že právo dobre lobujúceho jednotlivca povýšime nad oprávnené záujmy väčšiny.

Problémy poľnohospodárov?
Doma, či na farmách chovaná zver funguje podľa svojich biologických hodín, teda reaguje aj na pohyb slnka, ale je dosť citlivá aj na to, aby bola človekom obslúžená vždy v rovnakom čase. Teda kŕmenie, aj dojenie v rovnakom čase, inak je zver v stresoch. Preto, ak so zverou sa pracovalo v zimnom čase napr. o 5:00, potom sa hodiny presunú na letný čas, tak sa práca so zverou nebude o hodinu posúvať. Obrazne povedané, hodiny v maštali budú celý rok ukazovať jeden čas a pôjde sa stále podľa nich.
Rastlinná výroba? Tam napr. kombajny ráno môžu vyraziť aj tak až potom, keď rosa vyschla, lebo mokré obilie nevedia dobre pokosiť. Teda aký problém?
 

Pracovná doba...

Ak berieme do úvahy tri pracovné zmeny, a osem hodinovú pracovnú dobu, tak ideálnym začiatkom a koncom jednotlivých zmien sú tieto časy:

Prvá zmena: 6:00 - 14:00
Druhá zmena: 14:00 - 22:00
Tretia zmena: 22:00 - 6:00
Potom by sa mal každý dostať do práce, ako aj domov pomocou verejnej dopravy.

V obdobných časových intervaloch fungujú aj dvojzmenné prevádzky, len tam nie je tá nočná zmena.

Ak jednozmenné výrobné prevádzky začínajú s prácou o 6:00, tak je to o skorom vstávaní, ale aj o množstve voľného času už od cca 14:00-14:30. Ak to vyžadujú miestne pomery, napr. cestovné poriadky verejnej dopravy, tak môžu začať napr. o 6:25, a končiť neskôr. Kĺzavá pracovná doba je možná iba vtedy, ak sa nejedná o pásovú výrobu, kde je nutná súčasná prítomnosť a práca celého kolektívu.

Úradníci začínajúc od mzdárok a končiac s konštruktérmi asi nemajú dôvod chodiť do práce na 6:00, ale prečo nie? Budú skôr doma.

Ale vo verejných úradoch asi je dobré, ak začnú o 8:00 a robia dlhšie, lebo poobede ich stihnú pracovníci z výroby.

Nevidím dôvod na to, aby škôlkári, či školáci začínali už o 6:00, bolo by to brutálne skoré vstávanie. Ale ak by tak bolo, tak by si zvykli, a večer by išli spať skôr.

Hasiči, policajti, železnice, nemocnice, vrátníci, SBS a pod. pracujú vo 12 hodinových zmenách, zväčša od 6:00-18.00 a 18:00-6:00, malé posuny zmien podľa CP verejnej dopravy.

Treba si ale uvedomiť to, ak by všetci začínali o 6:00, tak by to bol brutálny nápor na dopravu verejnú, aj individuálnu, a všetko, čo teraz sa rozkladá do viacerých hodín, bolo v jednej hodine, či v iba v desiatkach minút. Teda postupné začínanie zmien je nutnosťou, aby doprava nekolabovala, a aby nebolo treba extrémne veľa vozidiel v MHD, ktoré by denne pracovali iba dve-tri hodiny, či menej, vrátane vodičov.

Vodiči MHD, aj vlakový personál nastupujú do služieb s nerovnomerným rozvrhom pracovnej doby tak, aby sa dodržal cestovný poriadok a vykonali objednané služby. Sú to individuálne služby, individuálne nástupy a aj individuálne sa končí.

Napr. svojho času v depe Bratislava-hlavné bol nástup na rýchlik č. 1372 Trakia o 0:01, mašinista do 0:16 robil papierové povinnosti, potom v čase od 0:16 sa pešo presúval z depa na stanicu, tam dorazil o 0:46, zarovna s prichádzajúcim rýchlikom. Vystriedal svojho kolegu a pokračoval do Kutnej Hory, kde z vlaku aj s rušňom odstúpil niekedy ráno okolo 5:00. Tam nejaký čas stál potom sa vrátil s nákladným expresom do Bratislava-Vajnory, tam ho vymenili a s MHD sa presunul do depa, kde končil okolo 14:00.
Obdobne funguje aj MHD, či SAD.
Teda je jasné, že pracovníci dopravy nie sú citliví na zmeny času. A teda myslím si, že aj ostatná populácia s pravidelným rozvrhom pracovného času v pohode zvláda zmeny letný/zimný čas a naopak.

Ak pripúšťame to, že hodinové zmeny zimný/letný čas ľuďom škodia, tak ako sa máme vysporiadať so skutočnosťou, že školák/študent roky funguje v čase cca 8:00-14:00.
Potom vyštuduje a napr. zamestná sa výrobe s pracovným časom 6:30-15:00 aj s prestávkou na jedlo.
Po polroku zmení pracovisko a bude fungovať na tri zmeny.
Po ďalšom polroku sa stane úradníkom s pracovným časom 8:00-16:30.
Po čase firma zanikne a on bude fungovať ako vodič MHD s nerovnomerne rozloženým pracovným časom, atď, atď. A títo ľudia nezomierajú a nemajú s poslancami EU popísané zdravotné potiaže.
Sú teda argumenty poslancov EU dôveryhodné, alebo iba účelové, a nerobia rozruch iba preto, aby vykazovali nejakú činnosť, alebo vyhoveli nejakému dobrému lobistovi? Kde je teda pravda a kde je záruka, že konajú korektne a odborne?
 
Hodnoť

Lož ako pracovná metóda

"Ospalosť, únava, dezorientácia, poruchy trávenia, migrény, depresie a vo výnimočných prípadoch infarkty – toto všetko podľa odborníkov spôsobuje striedanie tzv. zimného a letného času."

Autor zabudol dodať že u tisíciny promile "postihnutého" obyvateľstva. Presne to ich postihuje aj v inom období roku a bude ich postihovať aj po zrušení letného času. Verím tomu že Európsky parlament nepodľahne pár komickým figúrkam z bývalého Česko-Slovenska čo nemajú iný program pre Európu, ako pokaziť 7 mesiacov v roku stámiliónom občanov EU.
 

Hruškovce,

letný čas nemá nič spoločné s bývalou ČSSR. Presun zimného času sa realizoval aj za druhej svetovej vojny
 
Hodnoť

Koniec zmeny času

Zmenu času zrušiť. Súhlasím.

Ale geograficky by nám vyhovoval posunutý čas SEČ+1 hodina (hlasy, nech zostane letný čas aj v zime a podobne), teda východoeurópsky čas. To by však bola komplikácia, pretože Rakúšania by asi nemenili a Nemci určite nie, a tak dosť problém pre obchod a dochádzanie.

Keďže celá spoločnosť sa nastavuje od začiatku školského vyučovania - treba deti vychystať do školy, tak navrhujem, aby Slovensko používalo celoročne stredoeurópsky čas a prvá vyučovacia hodina v škole by začínala o 7:00.
 

Navrhujem nulté vyučovacie hodiny

od 6,15.
 

 

Možno máš pravdu, že v dnešných časoch sa "celá spoločnosť sa nastavuje od začiatku školského vyučovania - treba deti vychystať do školy".
Kedysi neboli ženy zamestnané. Najprv vychystali do práce muža, potom deti, až potom sa venovali domácim prácam (alebo klebetám :-)). Ako ktorá.

Keď začalo zamestnávanie žien, vyrástla nám celá generácia detí "s kľúčom na krku". Deti ráno zamykali byt a popoludní keď prišli zo školy, byt si samy odomykali. Aby kľúč nestratili, nosili ho zavesený na krku na šnúrke.
Spýtaj sa pamätníkov, môžu ti to potvrdiť.
 

ja som tiez za letny cas

ale aby bol stale, cize aj v zime
naozaj sme proste posunuti oproti zapadnej europe

kedysi sme dokonca do skoly chodili nie na 8:00 ale na 7:15, alebo 7:30 alebo boli nulte vyucovacie hodiny
so zavedenim letneho casu toto prestalo.

alebo ponechat zimny cas (SEC) a nastavit vsetko v state primerane posunu oproti zapadnej EU cize vsetko by zacinalo skorsie napriklad skola by zacinala o 7:00 namiesto o 8:00
 
Hodnoť

Zrušíme letný čas a

slnko bude napr. 18 júna vychádzať o 3:46 a zapadať o 19:52.
Toto fungovalo za našich prastarých rodičov, keď poľné práce začínali s rozbreskom a spať sa chodilo po zotmení. Dnes sa všetko riadi hodinami.
 

Jozef Gregor Tajovský napísal

že jeho starý otec zvykol vstávať v lete ráno o tretej. Predpokladám, že podľa stredoeurópskeho času...
 

Reakcia na PINa

V tom prípade 18. júna bude poludnie /polovica dňa/ presne 3 minúty pred 12. hodinou.
To nevyzerá zle.
 

 

lenže keď mu práca začína o 9:00, v práci skončí o 17:30, doma bude niekedy po 18:00. Do dvoch hodín zapadne Slnko a ostávajú mu nejaké 4 hodiny potme, než bude musieť o polnoci zaľahnúť, pretože má budík nastavený na 8:00.

Prosto dnes sa svet riadi hodinami a keď pinov šéf zavelí začiatok IT šichty o 9:00, tak je mu t r t platné, že v našom časovom pásme je východ slnka ráno a nie doobeda.
 

 

Každá zmena prináša komplikácie. Rovnako zmena letný-zimný čas. Zbytočným komplikáciám sa treba vyhýbať. Lebo zbytočná zmena=zbytočné komplikácie. Netreba ani riešiť či sú tie komplikácie malé alebo veľké. keď´sa sa zruší zmena, komplikácie nebudú žiadne.
Čo sa týka pracovného času a jeho prispôsobeniu slnku - tak to je vec tej-ktorej firmy, ako si to porieši a ako vyjde svojim ľuďom v ústrety. V malých firmách sa aj teraz nastavuje pracovný čas úplne nezávisle od nejakých celoštátnych štandardov tak, aby vyhovoval väčšine zúčastnených v súbehu s potrebnou dostupnosťou pre klientov firmy. A je úplne jedno, koľko práve vtedy ukazujú ručičky na hodinkách.
Nikto nebráni ani zamestnancom, aby pracovný čas vo firme bol jeden z parametrov, podľa ktorých sa bude zamestnanec rozhodovať v ktorej firme pracovať.
Ak niekomu vadí začiatok pracovného času o 9:00, nech ide do firmy, kde začínajú napr. o 4:00. Alebo nech si založí vlastnú firmu, kde si nastaví čas úplne podľa seba a svojich klientov.
 

To myslíš vážne?

Ak niekomu vadí začiatok pracovného času o 9:00, nech ide do firmy, kde začínajú napr. o 4:00. Alebo nech si založí vlastnú firmu, kde si nastaví čas úplne podľa seba a svojich klientov.
:)
V oblasti služieb sa pracovný čas riadi otváracími hodinami, v obchodných firmách sa riadi pracovným časom obchodných partnerov, v nepretržitých prevádzkach sú na pracovný čas naviazané cestovné grafikony, rodina by nemala fungovať tak, že jeden chodí na 4:00 a druhý na 9:00 atď
Nie je to také jednoduché však?
 

 

No vidíš a preto je napríklad dobre ak si všetci členovia rodiny nájdu takú prácu, kde je pracovný čas kompatibilný čo najviac s ostatnými členmi rodiny.
Lebo platí to, čo som napísal: rozumné firmy sa snažia dať pracovnú dobu tak, aby bola čo najvhodnejšia pre personál aj pre klientov. Samozrejme čím väčšia firma, tým sa to dá ťažšie. Ale nikto netvrdí, že všetci musia robiť vo veľkofirmách. Veľkofirmy tvrdosť pracovných podmienok (pracovná doba do toho patrí) zase kompenzujú (alebo by aspoň mali) túto nevýhodu peniazmi.

Tak ako píšeš. Nie je to jednoduché. Ale nevidím najmenší dôvod na to, aby mi niekto z vonku diktoval, či pracovná doba má začínať o 7:00 Londýnskeho alebo Moskovského času. V zásade by to malo byť len na rozhodnutí majiteľa firmy s prihliadnutím na potreby personálu (napr. vyhnutie sa dopravným špičkám, alebo koordinácia so začiatkom vyučovania ich detí....). Rovnako nikto nebráni (alebo by nemal brániť) školám, aby prispôsobili vyučovaciu dobu miestnym podmienkam - napr. koordináciou s pracovnou dobou firmy, kde robí väčšina rodičov....
Ale to všetko sa dá len vtedy, keď sa štát nepokúša dirigovať ľuďom celý život, ale nechá čo najviac vecí na ich slobodné rozhodnutia a vzájomné dohody. Už čakám, kedy mi štát bude prikazovať, kedy mám ísť na záchod....
 
Hodnoť

 

Bruselsky kolos by bolo treba okresat tak na 1/100 lebo kym sa taky tazkopadny mechanizmus rozhybe tak uz aj samotna EU skonci.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 2 659
  2. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 1 842
  3. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 1 437
  4. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou, pred jeho dom doniesli truhlu a vence 1 292
  5. Roman Vavro: „Čo je to s televíziou? Konečne mi funguje rádio...“ 892
  6. Roman Kebísek: Časť slovenských rozprávok od Dobšinského sa podobá nemeckým od Grimmovcov 842
  7. Michael Achberger: Kedy by ste mali jesť posledné jedlo dňa, aby ste zbytočne nepriberali? 832
  8. Martin Plesch: Ktorých žiakov treba vrátiť do škôl? 771
  9. Miroslav Galovič: Kraj, kde nič nie je XI. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe. 675
  10. Dominika Kislíková: Chleb (náš každodenný malofatranský) 644

Rebríčky článkov


  1. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  2. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  3. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  4. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ
  5. Július Kovács: Dr.Bukovský zľahčuje covid a zarába na tom mesačne okolo 5000 eur, pomôžte mi ho odstáviť
  6. Vladimír Bohm: Prečo deti nechcú chodiť do školy a pohŕdajú učiteľmi?
  7. Katarína Adamusová: Hranice vo vzťahoch z pohľadu efektivity
  8. Jozef Legény: Revúca, ako ďalej so správou bytov?
  9. Jaroslav Polaček: NEČAKÁM POTLESK, ALE ZACHRÁNILI SME VODU PRE CELÉ VÝCHODNÉ SLOVENSKO
  10. Eva Rohrman Madová: Cestovať či necestovať ?


Už ste čítali?