Keď vám neumožnia stýkať sa s vlastným dieťaťom.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 7.4.2021 o 12:30 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  486x

Nie je vám umožnený styk s dieťaťom? Druhý rodič s vami ohľadom dieťaťa nekomunikuje? Takto sa môžete brániť.

Smutná realita všedných dní

Nielen štatistické údaje, ale predovšetkým bežná prax hovoria o tom, že čoraz viac manželstiev končí rozvodom a partnerské vzťahy rozchodom. Či si partneri navzájom iba prestanú ľudsky rozumieť, nájdu mimomanželskú známosť, alebo jednoducho nedokážu spoločne vyriešiť svoje problémy, tieto dôvody sú vždy vysoko individuálne a žiadnej tretej osobe neprináleží právo ich súdiť. Manželstvo možno rozviesť, každý z páru sa môže vybrať vlastnou cestou a na toho druhého zabudnúť, to ale neplatí pre prípady, kedy z manželstva či partnerstva pochádzajú deti. Práve v takomto prípade je zásadné, aby rodičia dokázali spoločne komunikovať aspoň ohľadom zabezpečenia starostlivosti o deti, a to vrátane realizácie styku s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené. V opačnom prípade môže mať toto konanie i ďalekosiahle právne následky.

Máte rozsudok? Rešpektujte ho.

Ak disponujete rozsudkom, ktorým súd upravil styk dieťaťa s druhým rodičom a vás zaviazal, aby ste dieťa v stanovenom čase na styk s rodičom pripravili, a toto odovzdali, je dôležité, aby ste túto skutočnosť rešpektovali a dodržiavali, pretože každé konanie, ktorým neodôvodnene porušujete rozhodnutie súdu, má svoje konzekvencie. Ak ste naopak rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené a vy sa s týmto môžete stýkať iba v čase, ktorý máte v rozsudku presne vymedzený a i napriek tomu narážate na odpor druhého rodiča, ktorý s vami nekomunikuje, alebo vám styk s dieťaťom bezdôvodne neumožní, môžete mať oprávnene pocit, že ťaháte za kratší koniec. Rozvodom, či rozchodom však nestrácate svoje rodičovské práva a možno vás i prekvapí, do akej miery sa môžete brániť a na čo všetko vám v dôsledku porušenia povinnosti rodičom, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, vzniká nárok.

Predstavte si situáciu, že ste rodičom, ktorý žije vo vzdialenejšom okrese ako vaše dieťa a čas, ktorý chcete so svojim dieťaťom stráviť, vyžaduje premyslenú logistiku. Hoci viete, kedy sa máte s dieťaťom stretnúť a kedy ho následne druhému rodičovi vrátiť, v dôsledku potreby cestovať za dieťaťom si musíte napríklad upraviť pracovný čas v zamestnaní, prípadne vziať si neplatené voľno, nehovoriac o nákladoch na cestu na pohonné hmoty, cestovný lístok, či letenku v závislosti od toho, na akú vzdialenosť musíte vycestovať. Keď sa po dlhých hodinách konečne dostanete na miesto, kde si máte dieťa vyzdvihnúť, či už je to bydlisko druhého rodiča, alebo napríklad škola, dieťa sa na tomto nenachádza a druhý rodič vám nezdvíha telefón a na SMS správy nereaguje. Nielen, že ste tak prišli o chvíle, ktoré patrili vám a vášmu dieťaťu, no okrem času, ktorý ste z vášho pohľadu zbytočne stratili cestou a čakaním, ste tak utrpeli škodu i finančnú, kedy ste vynaložili náklady na cestu, či ste v dôsledku tejto situácie prišli o časť zárobku v zamestnaní alebo podnikaní. Situácia, ktorú v danom momente môžete vnímať ako patovú, či bezvýchodiskovú, však má svoje riešenie, nakoľko ste v tomto momente v práve vy a je to práve druhý rodič, ktorý vám porušením svojej právnej povinnosti, spôsobil ujmu. Ako sa v tomto prípade účinne brániť?

Rozhodovacia prax súdov je na vašej strane

Občiansky zákonník konkrétne vo svojom ustanovení § 420 ods. 1 hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti v tomto konkrétnom prípade došlo tým, že rodič, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, bol povinný dieťa na styk s druhým rodičom v stanovenom čase riadne pripraviť. Hovoríme pri tom o situácii, kedy rodičia majú úpravu styku s dieťaťom striktne upravenú v rozsudku, a teda obaja rodičia sú uzrozumení s tým, kedy má styk prebiehať, de facto, v akých časových intervaloch a po akú dobu trvá. Zaujímavosťou je, že k porušeniu právnej povinnosti v danom prípade nedochádza iba vyslovene aktívnym konaním rodiča, ktorý úmyselne bráni realizácii styku, alebo tento na poslednú chvíľu bez odôvodnenia zruší. K porušeniu povinnosti môže dôjsť i nekonaním, teda pasivitou rodiča, ktorý nevyvíja aktivitu, aby sa uistil, či styk s druhým rodičom bude realizovaný, ak napríklad z komunikácie rodičov môže nepriamo vyplynúť, že by mohlo dôjsť k zmene styku. Ak sa teda vrátime späť k situácii, že rodič vynaloží náklady v spojitosti s realizáciou styku so svojim dieťaťom, a tento nie je možné realizovať v priamej súvislosti s konaním, či nekonaním rodiča, ktorý bol povinný dieťa na styk pripraviť, tomuto rodičovi vzniká nárok na náhradu škody, ktorý si môže uplatniť súdnou cestou voči rodičovi, ktorý svoju povinnosť porušil.

Aby mohol byť tento nárok uplatnený úspešne, je po prvé potrebné, aby reálne k vzniku škody došlo, teda rodič, ktorému styk nebol umožnený preukáže skutočné náklady a túto škodu vyčísli. Či už sa jedná o výdavky na cestovné, ušlý zisk, či stratu časti príjmu v zamestnaní, je potrebné túto škodu vedieť špecifikovať. Druhá podstatná okolnosť je preukázanie, že k vzniku škody došlo v priamej súvislosti s konaním (či nekonaním) rodiča, ktorý bol povinný splniť svojmu právnu povinnosť v zmysle rozsudku. Pokiaľ oprávnený rodič tieto skutočnosti súdu preukáže, povinný rodič bude zaviazaný túto škodu nahradiť.

Ak rodič nerešpektuje rozhodnutie súdu, tento mu môže uložiť povinnosť tak konať

Ak ste sa ako rodič ocitli v situácii, že vám druhý rodič bezdôvodne bráni v styku s dieťaťom, a vy máte pocit, že ste z hľadiska pokusov o komunikáciu už vyčerpali svoje možnosti, môžete sa na súd obrátiť s návrhom na výkon rozhodnutia. Tento inštitút vo svojej podstate slúži na to, aby rodič, ktorému je dieťa zverené, bol zaviazaný rozsudok rešpektovať a dodržiavať, teda dieťa na styk s druhým rodičom pripravoval riadne a včas tak, ako bola nastavená úprava rozsudkom. Okrem iného v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, môže súd zaviazať rodičov k povinnosti, aby ten z rodičov, na strane ktorého táto prekážka vznikla, bol povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča pred termínom styku.

Rezignácia nie je riešením

Ak ste rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a v súvislosti s realizáciou styku s dieťaťom narážate na odmietavý postoj druhého rodiča, je dôležité, aby ste na samotné stretávanie s dieťaťom nerezignovali v domnení, že nemáte žiadne možnosti tento stav zvrátiť. Rozvodom manželstva, či rozchodom s rodičom vášho dieťaťa neprichádzate o svoje rodičovské práva a je dôležité vedieť, že sú situácie, ktoré zákon umožňuje riešiť i vo váš prospech, nehovoriac o následkoch na psychike dieťaťa, pre ktoré je už len existencia konfliktu medzi rodičmi nezanedbateľnou záťažou.

Záverom upozorňujeme, že zámerne v tomto článku nepoužívame konkrétne označenia ako matka a otec. Právne naopak, snažíme sa komunikovať práva a povinnosti rodiča vo všeobecnosti, nakoľko prípad každej rodiny je individuálny a ani súdna prax nie je jednostranná, čo znamená, že nie každé dieťa je v každom prípade automaticky zverené iba do starostlivosti matky a rovnako tak nie v každom jednotlivom prípade je to iba otec, ktorému môže byť do jeho rodičovských práv zasahované. Obdobne je potrebné zdôrazniť, že nie každé nerealizovanie styku musí byť nutne nedôvodné, či automatickým spúšťačom ďalších sporov medzi rodičmi. Každý prípad a každá situácia si vyžadujú jedinečný prístup a nahliadanie cez objektívnu optiku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Miroslava Beblavého

Tajomná žena, z ktorej Matovič šalie

Ako Ficov kubánsky liek zostal v skladoch.


Už ste čítali?