Matka nedokázala prijať ťažkú diagnózu dieťaťa.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 10.11.2020 o 12:30 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1486x

Dvaja mladí ľudia, obaja so sľubne sa vyvíjajúcou kariérou, v dlhodobom vzťahu prirodzene časom pocítia túžbu založiť si vlastnú rodinu. Týmto sa to napokon aj podarilo a zanedlho sa tešili z vytúženého syna.

Kde nastal problém?

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by rodinnú idylku mohlo narušiť čosi tak závažné ako choroba dieťaťa. Nekonečný kolotoč vyšetrení a návštev špecialistov však potvrdil diagnózu, ktorú si azda neželá počuť žiaden rodič – detský autizmus.

Vypočuť si tento ortieľ ako rodič malého dieťaťa, to je situácia, s ktorou sa prirodzene potrebuje vysporiadať každý po svojom. Niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie, no v mnohých prípadoch sú to predovšetkým ženy, ktoré ako matky majú tendenciu takto choré dieťa ľúbiť ešte viac a ochraňovať ho.

Tak tomu však nebolo v prípade nášho klienta, otca dieťaťa, ktorý bol nútený sa s touto situáciou popasovať sám. Jeho partnerka, matka maloletých, ako zdravotná pracovníčka túto situáciu nezvládla, nedokázala prijať skutočnosť, že choré dieťa sa narodilo práve jej a možno práve z dôvodu, že ako odborníčka si plne uvedomovala všetky riziká, nemohla túto situáciu racionálne prijať a akceptovať. Toto sa nezlepšilo ani príchodom druhého potomka.

Nezáujem o dieťa, partnera, či spoločnú domácnosť sa stal iba špičkou ľadovca problémov tejto rodiny. Situácia bola pre partnerku klienta časom natoľko neznesiteľná, že sa táto rozhodla svoj žiaľ a sklamanie utopiť v alkohole. Problém bol však ešte o to závažnejší, že táto ako pracovník v zdravotníctve mala takmer neobmedzený prístup k psychofarmakám. Kombinácia utlmujúcich liekov a alkoholu v nej vyvolávala stavy malátnosti a letargie, inokedy naopak nepríčetnej agresivity, ktorá bola spočiatku mierená iba voči partnerovi, neskôr však priamo voči dieťaťu, ktoré trpí detským autizmom ako i voči jeho mladšiemu súrodencovi. Napriek tomu sa táto snažila nášho klienta presvedčiť, aby spolu počali i tretie dieťa, čo tento kategoricky odmietol s ohľadom na jej doterajší stav a konanie.

Situácia v rodine neustále gradovala...

Prirodzene, klient nemohol túto situáciu ignorovať, hoci si spočiatku nechcel pripustiť, že jeho partnerka nedokáže svoje správanie korigovať, snažil sa túto i v očiach spoločnosti ospravedlňovať. Avšak potom, ako po ňom, i maloletých v zlosti niekoľkokrát hodila predmety ako telefón, či dokonca mixér, či potom, ako vzrastali hádky a nadávky, klient intenzívne vnímajúc potrebu zabezpečiť svojim deťom pokojné prostredie, rozhodol sa spočiatku vyhľadať pomoc na ÚPSVaR. Keď títo vyhodnotili situáciu v rodine ako bežnú partnerskú hádku, oslovil klient psychológa a riešil vec ďalej nekonečným dohováraním a prosbami smerovanými k partnerke. Pomyselnou poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti klienta bol stav, kedy si jeho partnerka v alkoholickom opojení a pod vplyvom utlmujúcich liekov dorezala predlaktia, ktorých snímky rozposielala následne rodinným príslušníkom s popisom, že tejto mal zranenia spôsobiť klient.

Deťom nemožno upierať vlastnú matku. No je potrebné ich chrániť, ak jej dlhodobá deštrukcia časom najväčšmi dolieha práve na ne. Ak matka odmieta akúkoľvek odbornú pomoc, má samovražedné sklony, vlastné deti sú jej záťažou, častuje ich nadávkami a nie je schopná prijať fakt, že napriek jej odbornej úrovni bola rodičom dieťaťa, ktoré trpí detským autizmom, ktoré si vyžaduje špecifickú opateru a zaobchádzanie, pozíciu rodiča neustála. Klient tak nevidel iné východisko a v záujme ochrany svojich detí sa okrem lekárskej rozhodol vyhľadať i právnu pomoc.

Zákon je jednoznačný a v prípade naliehavého právneho záujmu i súdy konajú promptne

Klient s partnerkou neboli zosobášení a zároveň nemali voči maloletým deťom upravené rodičovské práva a povinnosti. Ak teda tento chcel maloleté deti ochrániť pred vzniknutou rodinnou situáciou a jej prípadnými následkami, musel sa obrátiť na súd. V tomto prípade, kedy si daný stav vyžadoval veľmi urgentné konanie i zo strany súdu, bolo nevyhnutné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento inštitút slúži práve pre prípady, kedy je nutné aktuálny nežiaduci stav stabilizovať do času, kým súd vo veci samej nerozhodne definitívne. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné a v tomto prípade bolo nutné deti zveriť do starostlivosti otca. V prípade, ak by tak súd nerozhodol, otec by nebol oprávnený v prípade potreby s deťmi svojvoľne opustiť spoločnú domácnosť, a tieto by tak boli naďalej vystavované nepredvídateľnému a nekontrolovateľnému konaniu matky.

Klient mal v čase prípravy návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k dispozícii fotografie, konverzácie s matkou, v ktorých sa táto vulgárne vyjadrovala na adresu maloletých detí i otca, dokonca i samotné videonahrávky nepríčetného konania matky a lekárske správy matky i maloletých detí. Dôkazy, pre bežného človeka veľmi nepríjemné na pohľad však v konečnom dôsledku rozhodli o tom, že sudca nariadil neodkladné opatrenie už do 3 dní odo dňa podania návrhu na súd! Deti tak boli dočasne zverené do starostlivosti otca.

I takéto prípady nás utvrdzujú v tom, že spravodlivosť skutočne nemusí byť slepá a pokiaľ svoje skutkové tvrdenia dokážete dôveryhodne a relevantne preukázať, je vysoká šanca na úspech. V prípade maloletých detí, na ktorých najlepší záujem je povinný súd prihliadať primárne, je táto šanca ešte o to vyššia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Ako dostať Igora do väzenia (píše Samo Marec)

Na to, aby ste skončili vo väzení, kradnúť nemusíte.

Autorská strana Miroslava Beblavého

Tajomná žena, z ktorej Matovič šalie

Ako Ficov kubánsky liek zostal v skladoch.


Už ste čítali?