Žijete v cudzine? Rozvod môžete mať komplikovanejší.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 27.1.2020 o 13:00 | Karma článku: 3,95 | Prečítané:  317x

Nie je žiadnym tajomstvom, že počet dlhodobých odchodov Slovákov do zahraničia každoročne narastá. S tým úzko súvisí aj vznik manželstiev, v ktorých nachádzame cudzí prvok.

Nikto pri uzatváraní manželstva nemyslí nato, že toto manželstvo môže raz skončiť rozvodom. Môže nám tento cudzí prvok v prípade rozvodu skomplikovať život?

Po roku 1989, v ktorom zanikol socializmus, na území našej krajiny začali postupne v mnohých oblastiach vznikať nepoznané možnosti. Možnosť odchodu do zahraničia za iným životom sa stala jednoduchšou a dostupnejšou širokej verejnosti. Táto možnosť sa stala ešte dostupnejšou po našom vstupe do Európskej únie. Ako vieme zo štatistík, viac a viac najmä mladých Slovákov túto možnosť víta a využíva. Tento fakt otvoril brány pre vznik nových právnych otázok, s ktorými sa musí zákonodarca vysporiadať.

Človek je totiž tvor spoločenský. Málokto dokáže žiť sám a dlhodobá samota býva často priam toxická. Je tak samozrejmé, že mnoho ľudí počas svojho života v zahraničí nájde partnera, ktorý ich svojim iným myslením, inou kultúrou, či farbou pleti láka, a ktorého považuje za lásku svojho života.  Výnimkou nie je ani prípad páru, kedy sú obaja Slováci, no svoje šťastie sa rozhodli hľadať a domov budovať v zahraničí. Nasleduje svadba, deti, spoločný život. Každodenné radosti, či starosti. Rozdielna kultúra, myslenie, pohľad na svet, či jednoducho odcudzenie sa však môžu vyústiť do bodu, keď starosti ďaleko prerastú spomínané radosti, a cesty manželov sa rozídu.

Aj kohút je smelší na svojom smetisku.

V domácich podmienkach, v krajine, kde človek vyrastal, ktorej je občanom, kde nemá žiadnu rečovú bariéru, kde pozná aspoň zbežne zákony, alebo pozná niekoho, kto mu vie v jeho životnej situácii poradiť, nie je ťažké začať riešiť a aj vyriešiť problém, keď nejaký vznikne. To platí aj o problémoch vzťahových a právnych. Celkom iná situácia však nastáva vtedy, keď je človek mimo svojej vlasti, netuší ako má postupovať, na koho sa obrátiť a vo svojom probléme sa takpovediac topí.

V čom je ten pes zakopaný?

V prípade rozvodu slovenského manželstva Slovákov žijúcich na Slovensku bez prítomnosti akéhokoľvek cudzieho prvku (cudzím prvkom sa v týchto prípadoch rozumejú manželia štátnej príslušnosti rozličných štátov, prípadne, dlhodobý pobyt manželov v inej krajine, alebo je splnená iná podmienka, ktorá vytvára právne relevantný vzťah medzi fyzickými osobami a iným štátom, teda ide o určitý zahraničný / medzinárodný prvok, ktorý svojou povahou zakladá vzťah k viacerým právnym poriadkom súčasne), je postup pomerne jednoduchý. Aplikovať sa bude naša právna úprava, a to najmä, Civilný mimosporový poriadok a Zákon o rodine. V prípade rozvodu manželstva, v ktorom sa nachádza cudzí prvok, napríklad aj dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, je však situácia podstatne komplikovanejšia a výsledok ovplyvňuje mnoho faktorov. Prvá základná otázka, ktorú je nutné zodpovedať ešte pred podaním návrhu na rozvod je: Súd ktorého štátu bude v danej veci rozhodovať?

Odpoveď na túto otázku dávajú tzv. kolízne normy, v našom právnom poriadku je to Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ten však prenecháva aplikačnú prednosť európskemu právu. Je totiž rozdiel, či sú manželia občanmi niektorej z členských krajín EÚ, prípadne tretích krajín, na ktoré sa jurisdikcia predpisov Európskej únie nevzťahuje.

Jeden príklad za všetky alebo, keď o našich deťoch rozhodujú cudzie súdy

Predstavme si situáciu manželského páru, Slovákov, ktorí uzavreli manželstvo na Slovensku, avšak celý spoločný manželský život prežili v Belgicku. Títo manželia majú dve maloleté deti, ktoré sa narodili na území Belgicka. Rodina žije v Belgicku a deti tam navštevujú školu, avšak všetci sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Manžel sa kvôli vážnym neprekonateľným problémom rozhodol podať návrh na rozvod tohto manželstva a vrátiť sa domov. Ako má postupovať?

Vzhľadom na to, že rodina má slovenské štátne občianstvo, no žije dlhé roky v Belgicku, ako prvé je nutné určiť, ktorý štát má právomoc rozhodnúť. Odpoveď na túto otázku treba hľadať v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel IIa), nakoľko Slovensko i Belgicko sú členskými štátmi EÚ. Na základe ustanovení tohto Nariadenia manžel zistí, že vo veci rozvodu má právomoc konať i súd Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Situácia sa nám však komplikuje v časti návrhu, ktorá sa bude týkať úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je s konaním o rozvod manželstva spojené. V tejto veci Nariadenie kladie dôraz najmä na obvyklý pobyt dieťaťa, čo by pri našom modelovom prípade znamenalo právomoc belgických súdov, nakoľko maloleté deti žijú tam. Ak by však manželia chceli, aby o rozvode i o úprave rodičovských práv a povinností rozhodoval ten istý súd, nie je táto možnosť úplne zatratená. Nariadenie totiž pripúšťa, aby o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade rozvodu manželstva mohol mať právomoc konať súd Slovenskej republiky. Splnené musia byť nasledovné podmienky:

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu,

b) manželia prijali výslovne / jednoznačným spôsobom právomoc súdov danej krajiny,

c) je to v najlepšom záujme dieťaťa.

To znamená, že pokiaľ by jeden z manželov výslovne odmietol právomoc slovenských súdov, právomoc konať o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode by mali belgické súdy.

Láska hory prenáša, ale ako ďaleko?

Ako môžeme vidieť na uvedenom príklade, stačí malá zmena okolností a celé konanie o rozvode, hoc aj dvoch Slovákov, môže prebiehať úplne inak, ako by bežný človek očakával. Preto je dôležité každé svoje rozhodnutie dôkladne premyslieť a myslieť najmä na dôsledky svojich činov. Lebo keď zazvoní zvonec a rozprávky je zrazu koniec, môžu nastať naozaj veľmi krušné chvíle. Na ktorý súd sa obrátiť, ak má Slovák uzatvorené manželstvo s cudzincom s inou štátnou príslušnosťou, o tom pár riadkov a rád, nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia zo zvolenskej bytovky vzdali súboj s fašizmom

Na bytovke visí už len transparent ĽSNS.

Cynická obluda

Zásadný rozdiel

Dosť bolo zlomyseľného posmievania sa veriacim, že ich viera sa vzťahom k realite nijako nelíši od teórie plochej Zeme.


Už ste čítali?