Zákonník práce sa mení. Zamestnancov čakajú nové benefity.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 12.12.2019 o 12:12 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  15498x

S nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami legislatívne procesy spravidla spomaľujú. Najmä, keď sa zvianočnieva a nikomu sa už nič nechce. V uplynulom období však boli, čuduj sa svete, prijaté až dve novely Zákonníka práce.

Prvá vstupuje do platnosti úderom polnoci nového roka. Druhá o čosi neskôr, 30. júla 2020. Jedna sľubuje viacej voľna, druhá peňazí.

Navýšená dovolenka (aj) pre mladšie ročníky a výskumníkov.

Doterajšia základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Pokiaľ ide o zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho rok roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, má tento nárok na najmenej 5 týždňov. Dlhšiu výmeru dovolenku, v rozsahu najmenej 8 týždňov, si môže dovoliť napr. riaditeľ školy, či výchovno-vzdelávacích zariadení, ale tiež učiteľ, pedagogický asistent, alebo tréner športovej školy. Od nového roka si však 5 týždňovú dovolenku budú môcť dovoliť i zamestnanci, ktorí síce nedovŕšili 33 rokov veku, no trvalo sa starajú o dieťa. Na 8 týždňov vzrastie dovolenka i vysokoškolským učiteľom na všetkých druhoch vysokých škôl a výskumným a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy.  Zmena sa v pozitívnom slova zmysle dotkne i zamestnancom, ktorí dovŕšili vysokoškolské vzdelanie (aspoň) 2. stupňa a vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum.

Na dovolenku vzniká nárok len tomu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok a ktorý vykonával prácu najmenej 60 dní v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nepracoval u tohto zamestnávateľa celý rok a jeho pracovná zmluva trvá len časť kalendárneho roka, no zároveň odpracoval najmenej 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na pomernú časť dovolenky, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania tohto pracovného pomeru, vo výške jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. Ak zamestnanec neodpracoval u zamestnanca 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za odpracované dni, a to vo výške jednej dvanástiny základnej výmery dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Druhá strana, a teda zamestnávatelia tieto ,,dovolenkové“ zmeny nevnímajú priveľmi pozitívne, nakoľko je nutné očakávať, že spôsobia zvyšovanie nákladov na zamestnávanie.

Pre úplnosť dodávame, že osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na dovolenku nemajú.

Športom k reprezentácii krajiny i zlepšeniu zdravia jej budúcich generácií...

Ak máte ratolesť, ktorá športuje, môžete po novom roku požiadať zamestnávateľa o preplatenie až 55% oprávnených výdavkov (maximálne 275 eur) na športovú činnosť všetkých vašich detí, tzv. športový poukaz. I takýto benefit totiž prináša novelizovaná pracovnoprávna úprava. Nutno však upozorniť, že v tomto prípade sa nejedná o zákonnú povinnosť zamestnávateľa. Preplatenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa je de facto dobrovoľným benefitom, ku ktorému zamestnávateľ nie je zákonom nútený. Na druhej strane pre nerozhodných zamestnávateľov môže znieť motivačne (nielen) fakt, že tento príspevok je oslobodený od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom, pričom suma príspevku sa zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa, čo samozrejme znižuje firemnú daň z príjmov. Keď už nič iné, podporne vyznieva i heslo Henryho Forda, že jeden spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní či baťovská filozofia, v zmysle ktorej čím lepšie sa postaráte o svojich ľudí, tým lepšie pre firmu.

Oprávnenými výdavkami si nemožno predstavovať kopačky, či futbalovú loptu. Zákon tieto definuje ako výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zároveň o tento príspevok môže požiadať iba zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa nepretržite minimálne 24 mesiacov. Ak je zamestnanec zamestnaný na kratší pracovný čas, rovnako môže požiadať o tento príspevok, avšak jeho výška sa v tomto prípade bude krátiť.

Vysielanie zamestnancov prejde v lete obmenou...

K letu patria dovolenky a cestovanie, možno práve preto v júli 2020 vstupuje do účinnosti ďalšia zmena Zákonníka práce, ktorá takpovediac prekopáva legálne definície vysielania zamestnancov na prácu do zahraničia. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác z územia iného členského štátu Európskej únie (alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore) na územie Slovenskej republiky sa spravujú Zákonníkom práce, resp. osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť, po novom však i podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky. Od 30.7.2020 tak bude zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi rovnaké odmeňovanie, ako majú bežní zamestnanci v danom členskom štáte, v širšom rozsahu, nie len v otázke samotnej mzdy. Touto novou právnou úpravou zanikne jeden z dôležitých rozdielov medzi vyslaním a dočasným pridelením. Pri vyslaní totiž doposiaľ stačilo poskytnúť zamestnancovi minimálnu mzdu členského štátu, do ktorého bol vyslaný a naopak pri dočasnom pridelení bola povinnosť poskytnúť pracovníkovi porovnateľnú mzdu.

Čo je ale zďaleka z pohľadu právneho najzásadnejšou zmenou, ak vyslanie zamestnanca presiahne dobu 12 mesiacov, resp. v prípade vopred oznámeného predĺženia na 18 mesiacov, vzťahuje sa na vyslaných zamestnancov na našom území celý Zákonník práce, osobitné predpisy s ním súvisiace, resp. príslušná kolektívna zmluva.

Veríme, že novým rokom sľubované zmeny sa pozitívne odzrkadlia v našich pracovnoprávnych vzťahoch. Na oboch frontoch. A pritom je dobré mať vždy na pamäti, že pokiaľ chceme dostávať to najlepšie, mali by sme to najlepšie i dávať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?