Požičal peniaze, skončil v rukách polície.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 30.9.2019 o 12:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2053x

Mark Twain raz povedal, že „posvätný cit priateľstva je taký sladký a stále lojálny a trvalého charakteru, že vydrží po celý život. Pokiaľ nejde o peňažnú pôžičku“ - mal recht, kamarát.

Pre dobrotu na žobrotu?!

Stretli sa dvaja, ktorí toho času spoločne podnikali. Jeden druhému požičal istú sumu peňazí. Prečo i nie. Poznali sa niekoľko rokov. Garancia ich vrátenia nebola spochybňovaná. Boli predsa priatelia. Mesiace však plynuli a vrátenie dlhu sa neustále odďaľovalo. Na miesto peňazí dorazilo rozčarovanie. Veriteľ, náš klient, totiž spočiatku ani netušil, do akej šlamastiky sa týmto priateľským gestom dostane.

Kamaráti buďme, dlhy si plaťme!

Hlavní hrdinovia tohto príbehu, pre účely článku ich volajme Michal a Peter, sa spoznali pred niekoľkými rokmi. Podnikali v rovnakom odvetví – veľkoobchod so zeleninou. Jedného dňa Peter prišiel za Michalom s tým, že potrebuje požičať istú sumu peňazí. Michalovi peniaze tohto času nechýbali, Petra poznal, minimálne si myslel, že dosť na to, aby vedel, že svoje peniaze podľa dohody opäť uvidí, nuž mu požičal.

Čas plynul a Peter zistil, že Michalovi požičané peniaze nedokáže vrátiť tak rýchlo, ako si myslel. Nešlo o nízku sumu, preto začal pociťovať značnú nervozitu. Mnoho času strávil premýšľaním nad tým, ako dlh narýchlo splatiť. V duchu hesla, že práca je posledný zúfalý pokus ako zarobiť peniaze, vymyslel inú cestu k príjmu.

Peter si zadovážil z Maďarska falšované peniaze. Spočiatku ich využíval tak, že ich začal rozmieňať na rôznych miestach, ktoré nepodliehali takej zvýšenej kontrole. Napríklad trhoviská. Týmto spôsobom sa dalo čosi zarobiť, no veľa nie. Peter sa preto rozhodol, že tieto nepravé bankovky použije na nákup telefónov cez známy inzertný portál a následne tieto telefóny opäť predá ďalej, z čoho získa majetkový prospech. Biznis sa rozbehol, telefóny sa kupovali aj predávali a šťastie začiatočníka spočiatku stálo na Petrovej strane. Jeden z takto zakúpených telefónov sa Peter rozhodol dať Michalovi za účelom splatenia časti svojho dlhu. Pravý vlastník telefónu si však po jeho predaji všimol, že bankovky, ktoré obdržal, nie sú pravé. Obrátil sa na políciu. Medzičasom sa Michal rozhodol darovaný mobilný telefón posunúť ďalej. A tak ho predal svojmu známemu. Osud bol tak spečatení...a kocky hodené...

Polícia pátrala po páchateľovi, po užívateľovi telefónneho čísla, z ktorého páchateľ kontaktoval poškodeného za účelom dojednania stretnutia, ako i po samotnom odcudzenom mobilnom telefóne.

Netrvalo dlho a OČTK priviedlo vyšetrovanie k Michalovej rodine. Popis páchateľa, ktorý poskytol poškodený sedel, čo čert nechcel, na Michalovho otca, z čísla, ktoré bolo použité na dojednanie stretnutia s poškodeným (Petrov telefón) bolo opakovane kontaktované číslo, ktoré bolo vedené na meno Michalovho otca (Michal). Odcudzený mobil sa nachádzal u Michalovho známeho, ktorý polícii potvrdil, že tento odkúpil od Michala. Nasledovala nočná razia, zaistenie všetkej techniky, mobilných telefónov, financií a napokon i Michala a Michalovho otca. Ten sa spod podozrenia dostal až po konfrontácii s poškodeným, ktorý uznal, že jeho pôvodný popis nebol celkom správny a predchádzajúca rekognícia na základe predložených fotografii nebola stopercentná. Pomohla i svedecká výpoveď samotného Michala, ktorý uznal, že to bol on, kto s Petrom telefonoval a rovnako tak mu patril i mobilný telefón, ktorý predal svojmu známemu, no o ktorého pravom pôvode nemal nijakú vedomosť.  

Michal tak ani nevedel ako, a z nevinnej pôžičky sa zrazu ocitol v centre policajného vyšetrovania.

V zlom čase na zlom mieste...

V čase prebiehajúceho vyšetrovania prebiehalo zároveň i vyšetrovanie v inej veci, v ktorej ako spoluobvinená vystupovala Petrova manželka, ktorá bola prichytená pri tom, ako v obchode platila falšovanou 50 eurovou bankovkou. V snahe uľahčiť vlastnej situácii táto polícii tvrdila, že Peter a Michal majú spoločné obchody, o ktorých má táto vedomosť, a predmetom ktorých boli falošné peniaze. Toto tvrdenie Petrova manželka odôvodňovala tak, že Peter a Michal spolu často počas hovorov komunikovali. O zelenine a o Red Bulle. Tie mali byť krycím označením falošných peňazí.

Uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí (za zadováženie falšovaných peňazí) a pre trestný čin podvodu (za predaj odcudzeného mobilného telefónu) spolupáchateľstvom voči Petrovi i Michalovi na seba nenechali dlho čakať.

Na prvý pohľad sa veru zdalo, že náš klient – Michal sa ocitol v bezútešnej situácii, do ktorej ho doviedla prostá dôverčivosť, keď požičal peniaze priateľovi. Nebyť procesných chýb a našej neústupčivosti, ktovie, ako dlho a či vôbec by sa pravde podarilo uzrieť svetlo sveta.

Kde nastala chyba alebo keď pravda vždy chvalabohu vyjde najavo...

Páchateľa poškodený opísal ako skôr staršieho muža, ktorý mal mať zničené ruky. Pri vykonaní rekognície mali byť teda kľúčové práve tie. Samotné vykonanie rekognície je dôležité vtedy, ak je pre trestné konanie kľúčové, aby podozrivý, obvinený, poškodený alebo svedok znovu spoznali a následne označili osobu (napr. páchateľa trestného činu) alebo vec, ktorá bola použitá v súvislosti so spáchaním trestného činu.  Keď však prebiehala rekognícia za účasti Petra, bol jediný z figurantov, ktorý mal zničené ruky (úraz z minulosti), preto bolo okamžite jasné, že ak sa osoby zúčastnené na rekognícii nepodobajú zovňajškom, bude Peter poškodeným označený za páchateľa trestného činu. Rekogníciu sme považovali za nezákonnú a ako neopakovateľný dôkaz za zmarenú. Orgán činný v trestnom konaní zároveň pochybil, keď tohto vyzval k hlasovému prejavu, čím porušil jeho právo na obhajobu, došlo tým totiž k prekročeniu hranice medzi úkonom, pri ktorom je obvinený len pasívnym objektom vyšetrovacieho úkonu a situáciou, kedy je obvinený nútený k aktívnemu konaniu, ktorým sám seba môže usvedčiť.

Rovnako sme v danom prípade považovali za absolútne zmarený – nevykonaný dôkaz – prípadné preskúmanie DNA testov so stopami na mieste činu a najmä na falošných peniazoch, ktoré by mohli páchateľa trestného činu jednoznačne usvedčiť. Orgány činné v trestnom konaní síce s uvedenými falošnými peniazmi disponovali, tieto zaistili, no v súvislosti s nimi skúmali len ich pravosť, a voči skúmaniu DNA zhody s páchateľom sa postavili nedbalo, resp. vôbec. Svojou nečinnosťou nevykonali a znehodnotili jediný priamy usvedčujúci dôkaz z miesta činu, ktorý by mohol stotožniť osobu páchateľa s osobou, ktorá bola z týchto skutkov obvinená.

V neposlednom rade sme žiadali o doplnenie vyšetrovacieho spisu – v časti fotodokumentácie z domovej prehliadky, a to o fotografiu, ktorá bola vyhotovená, a na ktorej mal byť záber na kartóny s Red Bullom, čo malo potvrdiť tvrdenia Michala, že s Petrom okrem iného s týmto obchodovali, a teda nešlo v ich komunikácii o krycie označenie falošných peňazí, ako to tvrdila Petrova manželka. Táto fotografia totiž v spise absentovala. Podľa vyjadrenia konajúceho vyšetrovateľa sa však uvedená fotografia nenachádzala ani v súvisiacom filme, pričom však nevylúčil, že táto mohla byť odstránená krátko po jej vyhotovení, pokiaľ nebola vhodná na použitie. Z dôvodu jej zmazania došlo k zmareniu dôkazu, ktorý mohol byť naprospech obvineného a potvrdiť Michalove obhajobné tvrdenia. Takéto konanie OČTK bolo v rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého OČTK s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

S kostolným poriadkom a najmä v súlade so zákonom nebolo vykonané ani odpočúvanie hovorov. I to má totiž svoje pravidlá. V spise sa síce nachádzali prepisy hovorov, no zo správ o nich vyplývala len informácia, že počas analýzy hovorov neboli zistené žiadne dôkazy, ktoré by dopomohli k dokazovaniu, a že sa nepodarilo zistiť významné skutočnosti. Pritom príkaz na odpočúvanie možno vydať len vtedy, ak účel odpočúvania, teda získanie dôkazov pre trestné konanie nie je možné získať inak alebo je to podstatným spôsob sťažené. Nedodržanie tejto požiadavky má za následok nemožnosť vydania príkazu a pokiaľ už bol vydaný, nemožnosť použitia takto získaných dôkazov v trestnom konaní. Zároveň platí, že odpočúvanie možno vykonať len na základe príkazu vydaného príslušným orgánom, pričom príkaz musí byť písomný a vydaný pre každú účastnícku stanicu alebo zariadenie osobitne (okrem iného musí príkaz obsahovať určenie času vykonávania odpočúvania), taktiež ak neboli získané významné skutočnosti záznam musí byť bezodkladne zničení a o zničení musí byť vyhotovená zápisnica, ktorá musí byť súčasťou vyšetrovacieho spisu. Napokon, ak má byť takýto dôkaz predsalen vykonaný, súčasťou spisu musí byť aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Ako však vyplynulo z vyšetrovacieho spisu v tomto absentovali informácie o tom, kto záznamy vykonal (nikde nebolo uvedené meno spracovateľa), nehovoriac o absentujúcich žiadostiach o príkaz na sledovanie na všetky dni, v ktoré sa toto udialo. Taktiež pokiaľ sa v spise nachádzajú správy o tom, že zo záznamov neboli zistené významné skutočnosti, mali by sa v tomto nachádzať i zápisnice o zničení takýchto záznamov. Nakoľko vyššie uvedené náležitosti neboli v danom prípade dodržané, takéto dôkazy, a to záznamy hovorov, je nutné považovať za nezákonný dôkaz.

V neposlednom rade sme v danom prípade spochybnili vierohodnosť výpovede Petrovej manželky, ktorá v druhom konaní vystupovala ako spoluobvinená. Na uznanie viny obvineného totiž v zmysle judikatury nemôže stačiť len nevierohodná výpoveď spoluobvineného, navyše „spolupracujúcej“ osoby v procese vytvárania podmienok na uzatvorenie dohody o vine a treste, ktorá nie je potvrdená aj ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré by preukazovali podiel obvineného na páchaní trestnej činnosti, ak navyše nie je možné vylúčiť jej účelovosť motivovanú snahou získať miernejší postih oproti obvinenému, stíhanému v spoločnej trestnej činnosti. Taktiež ak spoluobvinení usvedčujú obvineného len na základe sprostredkovaných informácií, nie je tieto výpovede možné považovať za vierohodné, nanajvýš ak ide o dôkazy z počutia. Naviac v procesnom postavení obvineného mali títo právo brániť sa spôsobom, aký uznali za vhodný, teda nemuseli na rozdiel od svedka vypovedať pravdu.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Iste. Vyšetriť vec je dôležité. No rovnako dôležité je robiť to zákonným spôsobom. Nie ,,hala-bala“ na základe domnienok, predtúch, alebo ,,pocitu“. Alebo len aby bolo. V trestných veciach totiž nejde o ,,princíp“. Ale o život.

Úpenlivá snaha napokon docielila zámer. Prokuratúra trestné konanie voči Michalovi zastavila. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo voči jeho osobe vydané predčasne a v konečnom dôsledku nebolo dôvodné. I tento prípad je príkladom toho, že do problémov sa človek nemusí nutne dostať iba vlastným pričinením a často krát stačí byť v zlom čase na zlom mieste. Alebo dôverovať nesprávnemu človeku. A problém je na svete. Ale kto hľadá pravdu, nemôže stratiť smer.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Kalavská po nehode potvrdila dvanásť obetí, z toho štyri maloleté

Na operačnom stredisku Krajského riaditeľstva je zriadená informačná telefónna linka 096130 2154.

Komentár Juraja Fellegiho

Čaputová pristala na ľudovú zábavu

Najbližšie môže Markíza žiadať, aby Čaputová vystúpila ako utajený šéf.


Už ste čítali?