Keď štátne orgány ohýbajú paragrafy a chlebodarcom hádžu polená pod nohy

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 2.4.2019 o 12:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  794x

Neznalosť zákona neospravedlňuje. A škodí. Najväčšmi tam, kde jeho znalosť možno legitímne očakávať. Teda pokiaľ hovoríme o pravidlách v štáte, ktorého sme obyvateľmi.

Kde je ochrana zamestnanca nad zákon, tam je bezprávie zamestnávateľa. Spravidla.

Ochrana zamestnancov ako slabšej strany oproti zamestnávateľovi je v rámci kódexu pracovného práva nepochybne citeľná. Má však svoje limity. Ktoré by mali končiť presne tam, kde začínajú nejaké tie práva zamestnávateľov. Nerovnosť ich postavenia vyplýva z povahy pracovnoprávneho vzťahu, akejsi nerovnice práv, ktorú počítajú inšpektoráty práce za každým, keď vykonávajú náhodné kontroly alebo keď sa zamestnanec posťažuje. Kontrolujú nelegálne zamestnávanie, pracovné zmluvy, vedenie dochádzky, pracovný čas, mzdy, obuv zamestnancov. Plnenie nespočetného množstva povinností zamestnávateľa. Vo vzťahu k zamestnancovi, k úradom, zdravotnej poisťovni, sociálke. A zamestnanci sa sťažujú často a radi. Najmä po tom, ako skončia pracovný pomer a viac k zamestnávateľovi nepáchnu. Tak prečo trocha nerozvíriť vodu a nepostrašiť inšpekciou?! A tá už voľačo vykutre. Lebo kto chce biť, palicu si nájde. Najmä ak je zákon prispôsobený tak, aby bol vždy nejaký dôvod pokutu uložiť.

Ukončenie pracovného pomeru môže byť neplatné!

Zháňanie vlastných kšeftov a budovanie konkurenčnej spoločnosti zamestnávali klientovho zamestnanca natoľko, že si nestíhal plniť svoje pracovné povinnosti. Klient o tom spočiatku nemal tušenie. Svojmu zamestnancovi veril, spoliehal sa naňho. Ten vyhlasoval, že všetko šľape ako hodinky, prerábky sa postíhajú, zákazníci sú spokojní. Zvýšil mu plat. Nech je väčšmi motivovaný, keď maká deň i noc. A ten veru makal. Akurát na inom fronte a na zákazkách jeho vlastnej firmy. Ako sa neskôr ukázalo, i počas pracovného času a na pracovnom počítači klienta. Všetko vyplávalo na povrch až keď klientovi doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom mal byť jeho zdravotný stav, ktorý mu viac nedovoľuje pracovať a doterajšie tempo ohrozuje jeho zdravie i život. Chabé odôvodnenie, chýbajúci lekársky posudok, ale aj skutočnosť, že zamestnanec bol jediným zodpovedným za dojednané zákazky v klientovi vzbudili pochybnosti o tom, či takto možno ukončiť pracovný pomer platne. A hlavne okamžite. A čo nevybavené zákazky? Kto to dorobí? Ako nájsť promptne náhradu za už zaškoleného človeka, ktorá riadne a včas stihne vykonať dojednané práce? Po informovaní sa o jeho možnostiach zaslal zamestnancovi oznámenie, že trvá na tom, aby prácu naďalej vykonával, čím sa jeho pracovný pomer neskončil. Odpoveďou zamestnanca bolo, ako inak, podanie podnetu na inšpektorát práce. Klient mu vraj nevyplatil náhradu mzdy pri skočení pracovného pomeru, nepreplatil dovolenku, nevydal výplatnú pásku, vlastne ani žiadne gastráče nedostal...

...to by však najskôr musel pracovný pomer skončiť. Ale neskončil.

Hrozba pokuty a nutnosť podania ďalšej žaloby.

Zamestnanec sa do práce nedostavil, trval na svojom. Klientovi neostávalo nič iné, ako podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, ktorú zamestnanec svojim konaním spôsobil. V stanovenom termíne nevybavené zákazky totiž znamenali vysoké zmluvné pokuty, ale i poškodzovanie dobrého mena klienta. Aby toho nebolo málo, inšpektorát práce vydal protokol, v ktorom konštatoval, že klient sa pri skončení pracovného pomeru dopustil mnohých porušení Zákonníka práce, keď zamestnancovi nevyplatil náhradu mzdy, nepreplatil dovolenku, atď. Napočudovanie, nepomohlo ani vyjadrenie klienta, v rámci ktorého sme inšpektorát informovali o tom, že klient zaslal zamestnancovi oznámenie o tom, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní, z ktorého dôvodu pracovný pomer neskončil, a teda klientovi ani nevznikli povinnosti, ktoré si údajne nemal splniť. Nepomohla ani informácia o podaní žaloby. Keďže v následne vydanom dodatku inšpektorát práce trval na svojom a na naše námietky neprihliadol, hrozilo už len začatie správneho konania a uloženie pokuty až do 100.000,- eur. Také číslo azda nenechá chladným nikoho. Keďže inšpektorát by uložil pokutu aj keď nebolo rozhodnuté či pracovný pomer skončil, bolo nutné podanie ďalšej žaloby.

Trpezlivosť a odhodlanosť prináša zadosťučinenie.

Klient sa nebránil už len voči zamestnancovi, ale aj voči inšpektorátu práce. Kým v prvej veci na právoplatné rozhodnutie stále čakáme, v tej druhej už ortieľ poznáme. Správna žaloba bola podaná proti protokolu, ktorý ako konštatoval príslušný súd, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Áno. Správny orgán si totiž vyložil zákon po svojom a nebyť duchaprítomnosti klienta, mohol pomaly ale isto dumať, kde vezme na likvidačnú pokutu. Krajský súd nám ale dal za pravdu. Zrušil nezákonný protokol a v rozsudku uviedol, že kým sa nerozhodlo o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, inšpektorát nemal a nemohol konštatovať porušenie ako nevyplatenie náhrady mzdy pri skočení pracovného pomeru. Najmä ak pracovný pomer stále trvá.

Čo dodať. Snáď len, že veríme, že inšpektorát sa priučil teórií práva, a žiadne ďalšie (nezákonné) prekvapenia zamestnávateľom nepripraví. Škoda len, že túto teóriu musia prednášať až súdy po podaní žaloby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

S Kočnerom na jachte bola aj Tománková z Čistého dňa

Tóth si nespomínal, kto bol na jachte.

AUTORSKÁ STRANA IVANA MIKLOŠ

Ak sa chcete znemožniť, skúste predvídať budúcnosť (píše Ivan Mikloš)

V predvídaní sa vyznal bejzbalista Berra.

Považovali ich za šifry, ktoré nikto nikdy neprelomí

Keď rozlúštili písmo Roberta Walsera, objavili nové básne a poviedky.


Už ste čítali?