A nedám ti to decko, ani za nič.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 4.2.2019 o 11:00 | (upravené 4.2.2019 o 14:41) Karma článku: 2,20 | Prečítané:  781x

Už sa s tými rodinnými prípadmi roztrhlo vrece. Jeden by až láskyplne zapišťal za nejakú tú dobrú vyporiadavačku, vlámačku, či náhradu škody. Ono to s tými emóciami niekedy nie je med lízať. Lomcujú s klientom, vami i sudcom.

A nie vždy sa im dá vyhnúť. Najmä nie, keď ide o deti.

Povedzme, že ste traja. Dvaja dospelí a jedno dieťa. V kritických situáciách sa už tak nejako automaticky očakáva, že tú rozumovú šnúru a hľadanie riešení, potiahnu dospelí. Leda žeby nie.

Rozvod manželstva tvorí vždy bolestivú kapitolu toho - ktorého rozvedeného páru. Ruku na srdce, málokto toto obdobie prežije bez konfliktných situácií rôzneho druhu a intenzity. Občas badať tento ojedinelý pokojný postoj u zahraničných celebrít, ktoré si to mieria zo vzťahu do vzťahu. No tí sú výnimka. U nás ide spravidla o bičovanie. Verejné i súkromné. Emócií i jeden druhého. Prípadne okolia. No a samozrejme detí. Nech už je dôvod rozpadu manželstva akýkoľvek, v rozumnom a dospeláckom svete by malo platiť, že maloleté deti, by mali rozpad manželstva pociťovať čo najmenej. Pokiaľ možno vôbec.

Čím viac emócii, tým viac komplikácií.

Ako to býva na začiatku každej rozprávky, mladá mama a mladý otec sa vzali z lásky. Po čase sa im narodilo bábätko. A s ním prišli i prvé nezhody. A prvé riešenie problémov útekom, keď matka zbalila dieťa, všetkých šesť švestiek a odišla k rodičom. Rovno na druhú stranu republiky. Potom sa problémy utriasli a radostný návrat so sebou priniesol vášeň a splodenie druhého potomka. Rozbitý džbán však už nikdy nebude mať starú pevnosť. Ani narušený vzťah nevydržal stále intenzívnejšie pnutia. A tak matka v duchu hesla, urobil raz, urobí znova, odišla opäť. Tentokrát natrvalo. Konflikty, ktorých pôvodom bola predovšetkým moderná skaza tejto doby - vzájomná nedôvera partnerov jedného k druhému - sa vyhrotili do tej miery, že matka svojmu manželovi neoznámila ani narodenie druhého dieťaťa. A tak už krátko po narodení, preťal súd deťom cesty prvýkrát. Keď rozhodoval o mene novorodenca.

Keď Ty A, tak ja B. Nič medzi tým.

On bol tento prípad trošku ako z rozprávky Ťahal dedko repku. Čím väčšmi dedko a spol. ťahajú, tým tá repa tuhšie drží. Ono napokon poľaví, ale za akú cenu. Ufunený celý kolektív, všetci popadali na nosy a v zemi diera.

Čím väčšmi sa otec domáhal svojich detí, o to k väčším obštrukciám sa matka upínala. Horúce emócie z ešte čerstvého rozchodu boli i v tomto prípade dôvodom, prečo rozvodové konanie neprebehlo hladko. Manželia proste neboli schopní sa na ničom dohodnúť. Jediné, na čom sa zhodli, bol samotný rozvod. Keď nadišiel čas prvého pojednávania, vzťahy boli medzi týmito napäté a vyhrotené do takého rozsahu, že otec v tom čase novonarodené bábätko takmer nevidel. Staršieho syna smel vidieť len obmedzene, na pár hodín, často len z okna. Hoci otec dúfal v striedavú starostlivosť, súd napokon zveril obe deti matke a otcovi určil čas stretávania sa, ktorý však, ako sa dalo čakať, nebol zo strany matky dodržiavaný. A tak nezhody pokračovali.

Hej, štát, nezatváraj oči!

Následne mal príbeh rýchly spád. Či príznačnejšie by bolo len ,,pád“. Malá, pár mesačná dcérka len ťažko chápala, čo sa okolo nej deje. No neustále hádky a doťahovanie sa postupne podpísali na zdraví už čo to chápajúceho staršieho chlapčeka. Zmenil sa na klbko úzkosti, plakal, nariekal, všemožne sa mykal. Matka mu do jeho malej hlavičky neustále vtĺkala myšlienku, že otec je vlkolak a zje ho. A ublíži mu. My dospelí vieme byť totiž veľmi krutí, keď nám ide o vlastné ego. Odhliadnuc od následkov, ktoré naše slová môžu spôsobiť v malej duši vo vývine. Keď otec badal, že maloletý chudne a chorľavie, trpí nespavosťou a nervozitou, podstúpil s týmto vyšetrenia, ktoré preukázali silnú intoleranciu na laktózu, ktorá sa pri neustálom podávaní mliečnych výrobkov zhoršovala a stavy úzkosti z neustáleho stresu, ktorému je dieťa v čase pobytu u matky neustále vystavované. A matka sa k uvedenému naďalej stavala laxne. Napokon, ona deti porodila, ona vie, čo je pre ne najlepšie. Neodkladné opatrenie a návrh na zmenu zverenia dieťaťa do otcovej starostlivosti, nenechali na seba dlho čakať.

Nevzdávaj sa!

Ono z nasledovného postupu a najmä prístupu súdu a kolíznych opatrovníkov, sme v danom prípade boli všetci mierne v rozčarovaní. V rodinných veciach máme spravidla šťastie na sudcov, ktorí majú srdcia i rozum na správnom mieste, sú skutočnými odborníkmi vo svojej brandži, dôsledne vykonávajú šetrenia a rozhodujú v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, nech si rodičia (prípadne ich advokáti) hovoria čokoľvek. No ľudia môžu byť rôzne osobnosti a ako v každej profesií, i my občas narazíme na prístup, ktorý sa vymyká očakávaniam. Napriek tomu, že otec predkladal všemožné dôkazy, od fotografií, cez nahrávky až po lekárske správy, ani jeden z týchto dôkazov nebrali kompetentní vážne. Kolízny opatrovník dokonca hodnotil podmienky, v ktorých sa maloletý nachádza, hoc i v týchto neprosperuje, naďalej ako primerané, súd sa tomuto postoju priklonil a otec viac nezmohol nič. A dieťa, tam kdesi uprostred celého tohto humbuku, naďalej chradlo. Uvedená situácia v konečnom dôsledku vyvrcholila tým, že dieťa vo svojom ranom veku muselo užívať psychofarmaká, aby bolo vôbec schopné zaspať, či uvoľniť sa a v pokoji sa najesť. A kompetentní kde nič, tu nič. Žiadne nariadené výchovné opatrenia, psychologické poradenstvá v snahe primeť rodičov k zlepšeniu komunikácie, znalecké dokazovanie. Nič. A my sme sa nestačili diviť, podobne ako Brendan Fraser v Príchode z minulosti, keď blúdil ulicami Los Angeles. Potom, ako sa dieťa v strachu triaslo a modrelo pred tým, ako ho otec mal po ukončení styku vrátiť matke, sa tento rozhodol, že jej toto do starostlivosti nevráti. Lebo zúfalí ľudia robia zúfalé činy. A hoci sa matka syna počas celej doby nedomáhala, o jeho zdravotný stav nezaujímala, ani po dieťa osobne neprišla, jej zlosť voči bývalému bola silnejšia, podala voči nemu teda na truc na súd ďalší návrh, aby súd rozhodol, že otec musí dieťa vrátiť. Odovzdania sa mal zúčastniť i kolízny opatrovník a zástupca súdu. Hoci matka svätosväte tvrdila, že otec jej odmieta vrátiť syna, na prvé dohodnuté stretnutie neprišla. Údajne sa za synom nemala ako dostať. Nuž nasledovalo druhé stretnutie. Na toto matka síce dorazila, no na prekvapenie otca, ako aj ostatných prítomných, pokričala na otca, zodvihla sa a odišla zo stretnutia preč. Bez svojho syna. Na tretie stretnutie sa opäť nedostavila. Odkázala však, že o dieťa už ďalej bojovať nebude. Bojovať. Akoby šlo o súťaž. O medailu na olympiáde.

Až po všetkých týchto peripetiách, ktoré maloleté dieťa muselo podstúpiť, až po opakovaných vyjadreniach, stanoviskách a bombardovaní kompetentných výzvami, súd rozhodol o zverení dieťaťa do starostlivosti otca. I to nie zo dňa na deň. Najskôr musel otec dlhé mesiace presviedčať príslušné úrady, že sa dokáže o svoje dieťa plnohodnotne postarať, v mnohých ohľadoch lepšie ako matka. No ale ako sa hovorí, nič, čo stojí skutočne za to získať, sa nezískava ľahko.

Jeden by povedal, možno hovoriť o vydretom úspechu. Chlapček je dnes u otca, spokojný, psychicky i fyzicky stabilizovaný. Za to sme radi. Na druhej strane, pár mesačné, ešte vždy kojené dievčatko u matky. A vzťahy medzi rodičmi, na bode mrazu. Hoc sú dospelí. Hoci majú deti, ktorým majú ísť príkladom. A koľko je ešte takých prípadov, kde sú najmenší rukojemníkmi do krvi rozvadených rodičov?!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?