Pre pár cigariet skončila v ústave. Matka sa jej chcela zbaviť.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ | 14.1.2019 o 14:40 | Karma článku: 6,47 | Prečítané:  2659x

Občas rodičia vlastné záujmy kladú nad tie najzákladnejšie potreby vlastných detí. A vtedy sa im spravidla ich vlastné ratolesti stanú záťažou.

Nie v každom rodičovi sa narodením dieťaťa vyvinie i skutočná rodičovská láska a puto. Niekto berie rodičovstvo ako druhovú povinnosť, inému sa táto funkcia ,,pritrafí“ ne-šťastnou náhodou. A potom sú takí, ktorí si vysvetľujú osobnú starostlivosť o dieťa tak, že mu ju zabezpečia inými, preň cudzími osobami, niekde ďaleko od nich.

Žiaden svár neostane bez následkov.

Klient mal so svojou dcérou vždy dobrý vzťah, no kvôli zázemiu, ktoré mala dcéra vybudované v byte, ktorý si ponechala matka, bola pri rozvode ich manželstva zverená do jej osobnej starostlivosti. Bolo to ešte v čase, kedy bolo bežné, že otcovia sa ani len neusilovali o zverenie detí do ich osobnej starostlivosti pre zaužívaný kult materstva, preferovaný i súdnymi rozhodnutiami. Komunikácia rodičov bola po rozvode prevažne sporná, stručná a zúžená len na otázku maloletej. Z času na čas si vymenili pár stručných SMS správ o čase, kedy si klient príde dcéru vyzdvihnúť. Dcéra bola u otca vždy spokojná, mala tu milovaných starých rodičov, vlastnú izbu, v dedine množstvo kamarátov a tanečný krúžok. Na dieťati nebolo badať, žeby ju okrem klasických tínedžerských problémov sužovali iné sváry. Až neskôr sa ukázalo, že matka sa v zabezpečovaní dcérinej spokojnosti nepredbiehala, a svoj negatívny vzťah k bývalému manželovi odrážala na dieťati. Nevarila, neupratovala, nezaujímala sa, aký mala dcéra deň, čo bolo v škole a či jej niečo nechýba, či tam má čím písať, či si má čo obliecť, či má čo jesť. Svoj záujem smerovala v plnom rozsahu na svojho priateľa, ktorému poskytovala všetok svoj čas a priestor bytu. Dcéra klienta sa musela o beztak malú izbu deliť aj so svojou starou mamou. Matka s dcérou nemala dobrý vzťah, no ani nepracovala na jeho zveľaďovaní. Na druhej strane sa jej nepáčilo, že je dcéra u otca spokojná. Keď jedného dňa našla u dcéry krabičku cigariet, kolobeh amorálnosti nadobudol v danom prípade rýchly spád.

Násťročného fajčiara nechce doma nikto?!

Vina padla na otca. Nedáva na dcéru dostatočný pozor, a preto k nemu už dieťa viacej chodiť nebude. Tento zákaz znášala pubertiačka veľmi ťažko, bola frustrovaná, nesústredená, smutná, čo sa odzrkadlilo na jej známkach. Tie mali byť podnetom na to, aby matka dieťa z domu vyhnala priamo na ulicu. Či šlo o pravý dôvod, vie dnes len ona. Strechu nad hlavou jej tak poskytli na celé letné prázdniny jej starí rodičia a otec. Matka jej nevolala, nepísala. Nezaujímala sa o ňu. Keď sa začiatkom školského roka začala domáhať svojich rodičovských práv (nie povinností) a nútila dcéru vrátiť sa späť k nej do bytu (lebo uviesť ,,domov“ by bolo v tomto prípade trúfalé), každý dúfal, že si snáď vstúpila do svedomia, že jej dcéra chýba. Krkavčia matka však mala iné plány.

Inštitút odloženia dieťaťa.

Pod zámienkou nevyhnutnej lekárskej prehliadky dcéru vylákala z domu otca a namierila si to s ňou rovno do diagnostického centra. Do ústavu. Alebo radšej polepšovne? Všetko mala vopred naplánované. Týždne vopred sa na úradoch informovala, ako by ju tam mohla dostať pre jej zlé známky a neprístojné správanie sa, ktorého výsledkom bolo v skutočnosti len pár cigariet vo vačku. Vymyslela si príbeh o alkoholových avantúrach, drogovej závislosti, dcérinej nezvládnuteľnosti, záškoláctve  a priskorom sexuálnom živote. Na ÚPSVaR všetko poznamenali, no pred nariadením ústavnej starostlivosti museli tvrdenia matky potvrdiť odborníkmi. Keď sa tieto ukázali ako výmysly, a matke tak nariadený ústavný pobyt nevyšiel, vybrala sa druhou cestou. Dcéru umiestnila do diagnostického centra na vlastnú žiadosť, na vlastné náklady. Bez vedomia otca. Dievča sa tak vo veku najcitlivejšom na ďalší vývin, ocitlo medzi mladistvými delikventami, nezvládnuteľnými pubertiakmi, lekármi a psychológmi. Otec sa o umiestnení dcéry do ústavu dozvedel až od rodičov dcérinej kamarátky, ktorá sa jej nevedela dopátrať. Šokovaný nebol len otec a starí rodičia, ale aj učitelia v škole, a v neposlednom rade kolízni opatrovníci, ktorí nás kontaktovali, aby sme otcovi pomohli, nakoľko je tento inej národnosti, slovensky nekomunikuje, s centrom sa nedokáže dohodnúť. Ba čo viac, matka podala na súd i návrh na zákaz styku otca s dcérou, ako sa neskôr ukázalo, odôvodnený len ďalšími výmyslami.

Pomstychtivosť sa nevypláca...

Reakcia otca na všemožné pokusy matky, ako mu zabrániť v stretávaní sa s dcérou, na seba nenechala dlho čakať. Bezodkladne sme sa súdnou cestou domáhali určenia osobnej starostlivosti. Nakoľko si situácia vyžadovala promptné riešenie, nevyhnutné bolo podanie neodkladného opatrenia. Otec chcel svoje dieťa pred matkou ochrániť a zabrániť možnej katastrofe, plynúcej z jej snahy o zbavenie sa rodičovských povinností a z nich plynúcej zodpovednosti, a zároveň v zabránení styku s otcom a dobrým vzťahom so starými rodičmi. V konaní zavážili najmä správy kolíznych opatrovníkov, pedagógov z dcérinej školy, ako aj správy od psychológov o tom, že tínedžerka do zariadenia, do ktorého ju matka umiestnila, nepatrí, v neposlednom rade to boli prehlásenia okolia a známych, ktorí dosvedčili, že v danom prípade ide o obyčajné, nenáročné a bezproblémové dievča, v pubertálnom veku. Napokon súd prihliadal tiež na názor dcéry klienta, keďže už bola dostatočne rozumovo vyspelá a rozhodol o jej zverení do otcovej osobnej starostlivosti. Keď sme sa neskôr matky spýtali, prečo riešila problém týmto spôsobom, jediným jej argumentom bolo tvrdenie – nechcela som, aby bola u otca. Bola to jeho vina. Že mala zlé známky. Že začala fajčiť.  

Ale ani ona ju nechcela. A neváhala preto urobiť množstvo iracionálnych rozhodnutí. A napokon sa tak v tomto klasickom prípade, kedy sa dieťa stáva rukojemníkom v rukách rodičov, matke podaril presný opak toho, čoho sa svojím konaním snažila docieliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

S Kočnerom na jachte bola aj Tománková z Čistého dňa

Tóth si nespomínal, kto bol na jachte.

AUTORSKÁ STRANA IVANA MIKLOŠ

Ak sa chcete znemožniť, skúste predvídať budúcnosť (píše Ivan Mikloš)

V predvídaní sa vyznal bejzbalista Berra.

Považovali ich za šifry, ktoré nikto nikdy neprelomí

Keď rozlúštili písmo Roberta Walsera, objavili nové básne a poviedky.


Už ste čítali?