Starej mame pomsta nevyšla. Vnučky sa jej úspešne ubránili.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 14.5.2018 o 12:30 | (upravené 23.5.2018 o 15:44) Karma článku: 6,47 | Prečítané:  2317x

Človek si rodinu nevyberie. A svár v nej vedený za života, sa poľahky môže pretaviť i na vzťahy ,,posmrtné“. A potom, keď ide o majetky, brat nepozná brata.

Každému podľa zásluh?

Sú predkovia, ktorí púť na tomto svete končia v duchu ,,po nás potopa“ a vo svojich predstavách o živote a o starostlivosti, ktorá sa im nemala dostať, tak ako by si priali, zaťato pomstia svoju životnú krivdu vydedením svojich potomkov. Príkladov, kedy tak urobia odôvodnene, je na tisíce. A potom sú tu prípady závetov a vydedení, ktoré nemajú žiadne racionálne, ba ani zákonné zdôvodnenie, a ich jediným dôsledkom sú prekvapené, sklamané a rozčarované tváre dedičov pri riešení pozostalosti, v horšom prípade rozpady rodín či ochladenie blízkych vzťahov.

Máloktorý potomok vydedenie očakáva. Musia byť naň totiž len veľmi vážne a zákonom stanovené dôvody, čo poručitelia vo svojich posledných vôľach často opomínajú. Ak svojho blízkeho navštevujete, sem - tam si zavoláte, nevynecháte gratuláciu k sviatku, či podáte pomocnú ruku na brigáde, odmena vo forme vydedenia je šok, ktorý vás prekvapí. A často neodôvodnený.

Čoho sme sa to dožili (?!)

O takéto prekvapko sa našim klientkam postarala ich stará mama a prastará mama. V listine o vydedení sama pred notárom uviedla, že jej vnučka a pravnučky jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v starobe, trvalo o ňu neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Usúdila teda, že nie sú hodné zdieľať čoilen odrobinku z jej pozostalosti. Vydedila ich. Vnučku i všetkých jej potomkov.

S uvedeným klientky nesúhlasili. Celú záležitosť totiž videli inak. Tvrdili, že práve stará matka bola tá, kto zanevrel na svoju vnučku, ako aj predtým na jej matku, svoju nevestu, ktorú nikdy nemala v obľube. Pre svojho jediného syna si predstavovala inú manželku. A vnučka bohužiaľ podedila matkin ortieľ, a ten následne podelili i pravnučky. Medzi ženami to tak už býva. Po celý čas vzťahy neboli komfortné. I napriek tomu sa klientky v snahe utužiť ich, keď už inak nebolo možné (či skôr nebolo umožnené), tak aspoň formálne, zúčastňovali rodinných stretnutí a osláv. Poslednou bola oslava osemdesiatky starej mamy. Krátko na to totiž došlo k úmrtiu otca a starého otca klientok, teda syna poručiteľky. Následná skaza už tak dosť narušených vzťahov nabrala rýchly spád. Stará matka si po smrti svojho syna vyžiadala od nevesty, klientkinej matky, náhradné kľúče od svojho domu, a uviedla, že si neželá, aby ich viac mali a navštevovali ho. Na dopytovanie sa, čo bolo príčinou, dodnes nedostali odpoveď. No na oslavu osemdesiatych piatich narodenín starej matky už nevesta ani klientky pozvané neboli. Ako im bolo neskôr uvedené, stará mama na nich vraj zabudla. Hej, s pamäťou to tak občas býva. Že sklame a vypadáva. A potom i s tým zrakom a sluchom to na staré kolená ide od deseti k pěti, lebo tu sa im stará mama neodzdravila, tu odvrátila tvár, keď sa im cesty skrížili na ulici, nedvíhala telefón, neotvorila im dvere do domu, keď ju chceli navštíviť. Po čase klientky silené vnucovanie vymenili za vyčkávanie, že stará mama svoj postoj raz prehodnotí a sama ich navštívi. Napokon bývali v jednej dedine.

Jedinou možnosťou bolo podanie žaloby...

Vydedenie a najmä jeho dôsledky, príčiny prepierané známymi i spoluobčanmi v dedine, ukazovanie prstom, a ponosovanie náhradných dedičov, napokon primäli klientky brániť sa, očistiť svoje renomé a domôcť sa toho, čo im v dedičskej línii po zosnulom otcovi a starom otcovi v rozsahu jeho podielu patrilo. Argumentácia klientok bola podnetom pre spísanie žaloby o určenie, že dôvody na vydedenie dané neboli. Klientky boli spoločne v postavení žalobcov. Žalovanými boli ďalší dvaja vzdialení rodinní príbuzní, ktorí namiesto klientok v dedičskom konaní dedili podľa závetu poručiteľky. Tým bezpochyby zdedené nehnuteľnosti po starej matke padli vhod. V žalobe sme namietali, že listinu o vydedení poručiteľka spísala šesť rokov pred smrťou, kedy nemala žiadne zdravotné problémy, ba naopak, na svoj vek bola vo veľmi dobrej kondícií, a tak nepotrebovala ani každodennú pomoc a opateru zo strany inej osoby. Tvrdenie, že sa jej pomoci v chorobe a v starobe nedostalo, tak nemohlo byť dôvodom vydedenia, nakoľko stará mama túto ani nepotrebovala. Ďalší poručiteľkou uvedený dôvod vydedenia, a to neprejavovanie opravdivého záujmu, sme rovnako vyvrátili, a to s poukazom na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej o neprejavenie opravdivého záujmu potomkov o poručiteľa nejde v prípade, kedy nezáujem potomkov bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Čo nepochybne bol i tento prípad.

Dokazovanie bolo v najväčšej miere postavené na svedeckých výpovediach. Príbuzných i kamarátov, ktorí preukázali, že poručiteľka o klientky – vnučku jej dcéry, ako i svoju nevestu nejavila dlhodobo nijaký záujem a nestála o ich snahu o zblíženie sa. Presvedčila najmä svedecká výpoveď jedného z priateľov, ktorý bol osobne prítomný pri náhodnom stretnutí vnučky a starej mamy, kedy táto vnučku odignorovala, túto vôbec nepozdravila a prehodila pár slov len so svedkom. Prirodzená bola i obrana žalovaných. Argumentovali tvrdeniami, o tom, že poručiteľku skutočne trápila ignorácia jej osoby zo strany klientok, a že starostlivosť z ich strany dôvodne očakávala.

Súd prvého stupňa dal za pravdu klientkam. Dôvody vydedenia neboli dané. Žalovaní sa vo veci samozrejme odvolali. Druhostupňový, krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Klientky tak dostali po starej mame to, čo im podľa zákona prináležalo. Napriek vydedeniu. Lebo ako sme dokázali, nebolo dôvodné, lebo dôvody vydedenia neboli dané. S poručiteľkou byť chceli. Ona s nimi nie. A tak ich trestala za života, a potrestala ich aj po smrti. V oboch prípadoch bezdôvodne.

...lebo znalosť práva sa vypláca...

Vydedenie je vážnym prejavom vôle, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti. Domáhať sa dedenia aj napriek nevôli poručiteľa, vyjadrenej v listine o vydedení, sa potomok môže nielen pomocou dobrej znalosti zákonov a z nich plynúcich práv a nárokov dediča, ale aj vydaných súdnych rozhodnutí, na ktoré má súd v konaní prihliadať. A tie hovoria jasne. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám, alebo najmä sám prispel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kultúrna vojna sa začala, konzervatívci sa pridali k fašistom

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

TECH

Ako vyzerá reálne zloženie prírody? Krava, ďalšia krava a ešte jedna krava

Od vzniku ľudstva zmizlo 83 percent z cicavcov.


Už ste čítali?