Európsky parlament už hlasoval, koniec letného času sa blíži.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 26.3.2018 o 10:00 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1646x

Tak sme si včera zmenili čas. Možno, že naposledy. EÚ sa totiž rozhodla zakročiť a jej návrh bol už schválený. 

Boschova hodina, alebo kto to celé vôbec vymyslel?

Ospalosť, únava, dezorientácia, poruchy trávenia, migrény, depresie a vo výnimočných prípadoch infarkty – toto všetko podľa odborníkov spôsobuje striedanie tzv. zimného a letného času.

O zavedení letného času sa špekulovalo už na konci 18. storočia – bol to americký filozof, Benjamin Franlin (a.k.a. chlapík na 100 dolárovej bankovke), ktorý začal uvažovať nad tým, ako lepšie využiť denné svetlo, a teda ušetriť na sviečkach. Úvahy sa premietli do reality až v období prvej svetovej vojny, konkrétne v roku 1916, kedy sa zásahy do času zaviedli v Švédsku, v Nemecku a aj v Rakúsko-Uhorsku. „Boschova hodina“, ako sa nariadenie o zavedení letného času nazývalo vo Francúzsku, sa však netešila príliš veľkému úspechu nikde v Európe. Napriek tomu, posun o hodinu dopredu sa zaviedol od 1. mája do 30. septembra - platilo to však iba počas prvej svetovej vojny.

Môže za to počasie

V nasledujúcich desaťročiach sa vystriedali rôzne formy zásahov do štandardného stredoeurópskeho času – od 1. decembra 1946 sa napríklad v Československu zaviedol zimný čas, t.j. posunutie o hodinu neskôr oproti stredoeurópskemu času. Manipulácie s časom sa však koncom 40.-tych rokov zrušili a počas takmer troch desaťročí platil jediný, zimný čas. V roku 1979 ale zasiahla republiku niekoľkotýždňová vlna mrazov, ktorá spôsobila problémy v súvislosti s dodávkou elektrickej energie, v dôsledku čoho sa elektrina každý večer vypínala až na niekoľko hodín. Najdôležitejším argumentom pre zavedenie posunu času bol teda predpoklad, že posunom o hodinu dopredu sa zníži spotreba elektrickej energie vo večerných hodinách. V súčasnoti tento argument jednoznačne neobstojí, zástancovia letného času však uvádzajú, že vďaka režimu striedania času si môžeme dopriať o 100 slnečných letných večerov viac ročne, pričom poukazujú na to, že menej hodín so slnkom znamená menej pohybu v prírode, športovania, či iných voľnočasových aktivít po práci.

Väčšinu hlasov má „protistrana“

S týmto názorom sa však stotožňuje čoraz menej ľudí, ba i politikov. Poslanci Európskeho parlamentu totiž schválili návrh uznesenia o zrušení striedania letného a zimného času s jednoznačnou väčšinou. Predmetné však zatiaľ neznamená definitívny koniec letného času. Europoslanci totiž hlasovali o dvoch návrhoch – obsahom jedného bolo reálne ukončenie striedania zimného a letného času, ktorý však schválený nebol. Prijatý bol zatiaľ len druhý, kompromisný návrh, v ktorom sa žiada, aby Európska komisia prehodnotila smernicu o úprave letného času. Najdôležitejším argumentom pre zrušenie striedania času je jeho negatívny dopad na ľudský organizmus. Podľa najnovších štúdií dokonca nemá žiadne pozitívne účinky ani na ekonomiku, naopak, spôsobuje problémy poľnohospodárstvu a vytvára údajne viac dopravných nehôd. Čo sa týka jeho vplyvu na ľudské zdravie, vynútenú zmenu prirodzeného biorytmu odborníci prirovnávajú k pásmovej chorobe, tzv. „jet lag“ - ide o zdravotné problémy spôsobené narušením biorytmu pri dlhších cestách lietadlom z dôvodu rýchleho prekonania viacerých časových pásiem. V tom horšom prípade môže byť neprirodzená zmena spánkového rytmu spúšťačom civilizačných chorôb, ako napr. obezita či cukrovka.

Odbíja letnému času umieračik?

Na konečný verdikt si ešte chvíľu počkáme – podľa optimistických predpovedí v roku 2019. Vášnivé debaty sa aktuálne vedú o tom, ktorý čas by sa mal definitívne zaviesť – letný, či štandardný stredoeurópsky, čiže zimný. A za ktorú alternatívu by ste hlasovali Vy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?