Je IP adresa osobný údaj? Podľa EÚ áno.

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 20.3.2017 o 12:30 | Karma článku: 9,15 | Prečítané:  3656x

Prevádzkovatelia webstránok pozor. Súdny dvor EÚ to povedal jasne, aj IP adresa je osobný údaj a zasluhuje rovnakú ochranu ako ostatné osobné údaje. 

Pár čísel oddelených bodkami, a predsa vás podľa neho možno vystopovať.

Na pôde EÚ sa už pred pár rokmi vynárali názory o tom, že IP adresu treba považovať za osobný údaj. Zhodla sa na tom pracovná skupina A29 WP pôsobiaca ako nezávislý orgán dozoru nad dodržiavaním ochrany osobných údajov, ktorá vystupuje ako oficiálny poradný orgán Európskej komisie pre oblasť ochrany osobných údajov.

V kocke, IP adresu možno definovať ako sieťovú adresu zariadenia (napr. počítača), pomocou ktorej možno priamo identifikovať sieťové rozhranie v počítačovej sieti. Je potrebné rozlišovať pevnú (statickú) IP adresu (jedná sa o špeciálne pridelenú verejnú IP adresu, pri ktorej jeden a ten istý užívateľ má vždy pri pripojení do siete tú istú verejnú IP adresu) od dynamickej verejnej IP adresy (tiež sa jedná o špeciálne pridelenú verejnú IP adresu, avšak užívateľovi sa pri pripojení do siete náhodne pridelí práve nepoužívaná verejná IP adresa, inými slovami, dynamická IP adresa sa mení pri každom novom pripojení do siete).

Patrick Breyer vs. Nemecko

Do uvedenej problematiky nepochybne vniesol viac svetla rozsudok Súdneho dvora EÚ ešte z konca minulého roka. Pán Patrick Breyer, nemecký občan, si prehliadal internetové stránky nemeckých spolkových orgánov. Za účelom zabránenia počítačových útokov a odhaľovania útočníkov, tieto štátne orgány zaznamenávali a uchovávali, okrem iného, aj IP adresy osôb, ktoré si uvedené internetové stránky prehliadali. Na to sa pán Breyer obrátil na nemecké súdy so žalobou, aby Nemecku bolo zakázané uchovávať IP adresu návštevníka po ukončení internetového pripojenia k verejne prístupným stránkam týchto štátnych orgánov. Po úpornom boji sa celá vec dostala na Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof), ktorý konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru EÚ predbežnú otázku z dôvodu neexistencie jednotného výkladu práva EÚ v danej veci, t. j. či je možné dynamickú IP adresu považovať za osobný údaj. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zaujal stanovisko, v zmysle ktorého dynamická IP adresa sama o sebe priamo neodhaľuje totožnosť fyzickej osoby – vlastníka počítača. Ďalej však konštatoval, že „dynamická IP adresa, ktorú poskytovateľ online mediálnych služieb uchováva v súvislosti s prehliadaním si určitou osobou internetovej stránky, ktorú tento poskytovateľ sprístupnil verejnosti, predstavuje pre tohto poskytovateľa osobný údaj, ak má k dispozícii právne prostriedky, na základe ktorých dokáže identifikovať dotknutú osobu vďaka ďalším informáciám, ktorými disponuje poskytovateľ internetového pripojenia tejto osoby“. Inými slovami, dynamická IP adresa je považovaná za osobný údaj vtedy, ak prevádzkovateľ internetovej stránky môže identifikovať používateľa stránky nepriamo (prevádzkovateľ internetovej stránky môže používateľa identifikovať najmä prostredníctvom poskytovateľa internetového pripojenia). Ďalej Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku uviedol, že „skutočnosť, že ďalšie informácie potrebné na identifikáciu používateľa internetovej stránky nemá k dispozícii poskytovateľ online mediálnych služieb, ale poskytovateľ internetového pripojenia tohto používateľa, teda nemôže vylúčiť, že dynamické IP adresy uchovávané poskytovateľom online mediálnych služieb predstavujú pre tohto poskytovateľa osobný údaj. Je však potrebné určiť či možnosť spojenia dynamickej IP adresy s uvedenými ďalšími informáciami, ktoré má k dispozícii tento poskytovateľ internetového pripojenia, predstavuje prostriedok, ktorý môže byť rozumne použitý pre identifikáciu subjektu údajov. Existujú však právne prostriedky umožňujúce poskytovateľovi online mediálnych služieb obrátiť sa - najmä v prípade počítačových útokov - na príslušný orgán, aby tento orgán podnikol kroky potrebné na získanie daných informácií od poskytovateľa internetového pripojenia a na začatie trestných stíhaní. Poskytovateľ online mediálnych služieb má teda zjavne prostriedky, ktoré môžu byť primerane použité, aby dokázal s pomocou iných osôb, a to príslušného orgánu a poskytovateľa internetového pripojenia, identifikovať dotknutú osobu na základe uchovaných IP adries.“

Čo nám z toho vyplýva?

Na prevádzkovateľov webových stránok bude mať toto rozhodnutie veľký dosah, a to pochopiteľne aj na Slovensku, keďže sme členmi EÚ. Prevádzkovatelia webstránok, ktorí ukladajú IP adresy, budú odteraz musieť zaobchádzať s IP adresou ako s osobným údajom. Ak tak neučinia, vystavujú sa možnému riziku sankcií zo strany príslušných orgánov. A tie na seba zaiste nenechajú dlho čakať. Veď ako sa hovorí, čert nikdy nespí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.


Už ste čítali?