Talianska mafia na Slovensku?

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 12.12.2016 o 12:30 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  8885x

Povieš si, mne určite nie, mne by sa také niečo stať nikdy nemohlo. Ibaže by si sa stal obeťou mafie. Tá sa spravidla nepýta.

Hovorí sa, že letné lásky končia z mnohých rôznych dôvodov, ale všetky majú predsa len niečo spoločné. Sú ako padajúce hviezdy, nádherný záblesk putujúci nebom, kratučký náhľad do večnosti. Zažiaria a sú preč. Americké sny majú ako letné lásky podobný osud. Spravidla. Je to ako stavanie vzdušných zámkov bez reálnych a pevných základov. Babylonská veža. Čím vyšší je vzlet, tým hlbší je pád.

Love story na taliansky spôsob

Bol sychravý októbrový večer. Utorok. Objednaná konzultácia. Dvaja veľmi milí, láskaví klienti. Pán k tomu galantný a vtipný. Konzultácie bývajú občas ako povinné útrpné jazdy, ale toto nebol ten prípad. Chceli len prebehnúť jednu zmluvu o pôžičke. Okolo ostatného sa všetko javilo ako by už bola ruka v rukáve. Dokonalý podnikateľský plán, požehnaný talianskym investorom. V tom čase označovaným ako priateľom. Poznali ho ¾ roka. On sa chcel dostať na slovenský trh, oni potrebovali jeho peniaze. On im poskytoval rady, oni postupne lámali svoju nedôverčivosť.  A keď prišla ponuka, ktorá sa neodmieta, americký sen dosiahol svojho vrcholu. Francesco, muž okolo päťdesiatky, poskytne na jeho vybudovanie pôžičku cca 1.500 000,- eur s úrokom 3,2 %, splátky na 15 rokov, zabezpečenie zmluvou o poistení a zábezpekou vo výške cca 80.000,- eur. To by žiadna slovenská banka netromfla. Už len podpísať zmluvu.

Kadejaké šalabastre

Všetky kontrolky môjho od zrodu pochybovačného ja aktivoval už len samotný príbeh a v duchu hesla - neverím nikomu, aj sebe len občas – bol tak úmysel ,,dobrého strýčka“ Francesca odmietnutý už vo svojom prvopočiatku. Prvý pohľad na Talianom vyhotovenú zmluvu o pôžičke, aká by si počas našich školských liet vyslúžila označenie „kadejaké šalabastre“, predchádzajúci pocit len znásobil. Nijaké podstatné náležitosti, nijaké konkrétnosti, zmluva o 1.500 000,- eur na 5 strán, písmo Arial, asi štrnástka, kvôli ktorej by prišli ,,aj o gate“. Poznámka, že sa riadi talianskym právom, bola už len čerešničkou na torte. Po niekoľkých sekundách ťažkých povzdychov a nekoordinovaných úškľabkov, bola napokon vehementne zamietnutá. Nasledovalo dohováranie o prezieravosti a opatrnosti, o príbehoch so šťastným koncom, ktoré sa dejú len v rozprávkach. Nešlo o zlé prorokovanie, ale o typický právnický skepticizmus plynúci zo skúseností. Viera v americký sen však bola silnejšia ako akékoľvek rady.

Dôveruj, ale preveruj!

Investor začal byť nervózny, časová tieseň súrila klientov konať. Hrozilo, že z obchodu nič nebude. Dnes už vieme, že v tom čase, boli karty už dávno vyložené na stole a rozhodnutie jasné. Mafia si vás označkuje malou nálepkou, na ktorú napíše číslo. Táto nálepka na západne zmýšľajúceho presystematizovaného a snívajúceho človeka až zázračne funguje. O týždeň na to sme vyhotovovali dvojjazyčnú zmluvu o pôžičke. Keď sa posielala na spripomienkovanie druhej strane, ako inak, naformulovaná v prospech klienta, očakávali sme jej návrat s morom pripomienok, a ustanovenie o príslušnosti slovenských súdov a spravovanie slovenským právom, absolútne zamietnuté. Modlili sme sa za to. Na druhý deň prišiel od klientov e-mail: ,,Dobrá správa z Talianska, investor akceptoval zmluvu!“ V tej chvíli neexistoval argument, ktorý by mi vyhovoril, že ide o ukážkový podvod. Opäť nasledovali varovania. Snaha ochrániť klienta, jeho peniaze, a ako sa neskôr ukázalo, i život.

Ani najlepšia zmluva na svete vás neochráni, keď sa podľa nej nebudete riadiť. Alebo, keď budete mať dočinenia s mafiou.

Cesta do Milána mala byť rýchla. Podpis zmluvy u notára, prevod pôžičky na Slovensko, po jej obdržaní prevod zábezpeky zo Slovenska do Milána, podpis zmluvy o poistení a odlet naspäť domov. A potom už len budovanie amerického sna, niekde v Devínskej Novej Vsi. Postup, ktorý nasledoval po prílete však nebol ani podľa písomnej zmluvy, ani podľa dohody, a už vôbec nie podľa predstáv. Po kontrole zmlúv pri espresse, niekde v kaviarni v centre Milána (čo sa neskôr ukázalo, ako najlepšia možná voľba na rokovanie), ukázal taliansky investor s ulízaným účesom, oblekom a drahými mokasínami, slovenskému klientovi kufrík s bankovkami. Pôžička pripravená na vklad, už len overiť zábezpeku. Zábezpeka, ktorej prevod mal nasledovať až po pripísaní pôžičky na účet na Slovensku, sa však razom ocitla v rukách investora inak a skôr ako mala. Dôvera? Naivita? Kto vie. Nehodno súdiť. Vraj pre istotu je nutné overiť pravosť bankoviek. Odišiel. Na mieste ponechal, dnes už možno konštatovať len falošné doklady, a kufrík s falošnou pôžičkou. Ktovie ako by pokračoval dej, ak by ho nepustili samého. S organizovanými skupinami to nie je až taká sranda. Po pol hodine bolo jasné, že investor sa už nevráti. Nasledoval telefonát. Mali ste pravdu. Bol to podvod. Čo máme teraz robiť?

Z obete páchateľ?!

Kdekoľvek pôjdete, v cudzom svete budete vždy cudzincom, a ak vznikne problém, budú sa voči vám stavať s nedôverou. Zvlášť, ak budete mať pri sebe 200.000,- eur falošných bankoviek a kapitán privolanej polície nebude ovládať iný, ako taliansky jazyk. Od obvinenia z prechovávania falošných peňazí v cudzej krajine, ich delila len výpoveď prítomných čašníkov a kamerové záznamy. Nasledovali okamžité výsluchy (pre neznalosť jazyka a neprítomnosti tlmočníka, netypicky vykonané na hotelovej recepcii), pátranie po Francescovom aute, odobratie vzoriek odtlačkov prstov z kufríka s falošnými bankovkami, prílet domov a opätovné výsluchy, tentokrát na Slovensku.

Aktuálne prebieha vyšetrovanie. Ďalší postup je závislý od Talianov, keďže páchatelia, ako i všetky stopy vedú tam. Peniaze sú fuč. Investor detto. So zmluvou o pôžičke, akokoľvek prepracovanou, si možno vytapetovať pivnicu. Ako neskôr konštatovali i samotní poškodení, to, že sme tu, zariadil Ten hore. Pod vplyvom množstva povinností, ktoré sme pred cestou museli nevyhnutne doriešiť, pod vplyvom jeho psychológie a akejsi naivnej dôvery, sme sa prerátali. Bezmocnosť by sa dala krájať. Kto nevie, akú príchuť má stret s mafiou, nech poďakuje, hoc Bohu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Chcel zachrániť svoj klub. Poprosil o pomoc diktátora

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?