Mnoho kriku pre nič?!

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 6.7.2015 o 12:30 | Karma článku: 4,38 | Prečítané:  1059x

Koniec „lajkom“ pod fotografiami? Pre mnohých absolútne nepredstaviteľné...A čo koniec samotných fotografií?

Dnešná doba je natoľko malicherná, že slobodu a jej dopad na každodenný život berieme ako samozrejmosť. Jej dôležitosť si uvedomíme až vo chvíľach, kedy nám niekto obmedzí prísun kyslíka, a my zlomyseľne, „pokejhávajúc“ fialovieme, a tak akosi nepremyslene poľahky podliehame davovým psychózam. Posledné dva týždne, kedy médiá a internet pohlcuje správa o hroziacom zrušení tzv. slobody panorámy, neboli výnimkou. Návrh správy k autorskému právu Európskeho parlamentu, o ktorom majú europoslanci hlasovať v priebehu júla, vyvolal strach zo straty slobody modernej selfieeufórie, možnosti dráždiť svojich menej cestovateľsky zdatných priateľov uverejňovaním súkromných fotografií z dovoleniek a napokon vzrast vlny protestov a pohoršenia. Verejné fóra tak nastoľujú len dve otázky, môže vôbec Európsky parlament takýmto zásadným spôsobom obmedziť slobodu fotografovania? Môže turistom a amatérskym fotografom, ktorí sa fotografiou pamiatky pochvália na sociálnej sieti hroziť žaloba?

Kaša sa nikdy neje taká horúca...stačí zmena uhľa pohľadu...

Brusel v skutočnosti pripravuje zákon, ktorý má primárne ochrániť autorské práva k umeleckým dielam vystaveným vo verejnom priestore. Vo viacerých krajinách totiž existuje sloboda panorámy, vďaka ktorej si pri zaznamenávaní prázdninových zážitkov nemusíte klásť otázku či ste náhodou neporušili autorské práva architekta. Na druhej strane, nie je to tak všade, v mnohých európskych krajinách platí, že autorské práva k dielu si môže rodina alebo pozostalí uplatňovať do 70 rokov po smrti autora, napr. v Lotyšsku alebo na Islande možno zverejniť fotografie pamiatok len za nekomerčným účelom, na druhej strane krajiny ako Bel­gic­ko či Fran­cúz­sko ne­ma­jú slo­bo­du pa­no­rá­my vôbec za­hr­nu­tú vo svo­jich vnút­roš­tát­nych práv­nych pred­pi­sov, a tak vy­tvo­riť fo­tog­ra­fiu Atómia alebo Eiffelovky a vy­užiť ju na ko­mer­čné úče­ly bez súhlasu autora je možno považovať za konanie v roz­po­re so zá­ko­nom. Napriek tomu, že Európsky parlament v súčasnosti zvažuje, či by táto sloboda nemala byť rozšírená na všetky členské štáty, zlú krv robí najmä kontroverzný protinávrh, podľa ktorého by mala byť naopak sloboda panorámy obmedzená a komerčné využitie fotografií budov by malo podliehať súhlasu držiteľa práv. V zásade teda platí, že ak sa na vec pozriete zo strany autora diela, je to dobré. Ak sa na vec pozriete ako bežný cestovateľ, ktorý svoju facebook-ovú nástenku súkromne obohatí o ďalší zo svojich amatérskych fotografických skvostov, je to tiež dobré, lebo Vaše konanie nemožno označiť ako protiprávne a nemožno Vás za to stíhať. Nie dovtedy, kým túto komerčne nepoužije, prípadne ju nechcete predať...

What about it?

Slobodu panorámy, alebo tiež ,,freedom of panorama", ako právnu úpravu, ktorá hovorí, že všetko, čo je permanentne vystavené na verejnom priestranstve je možné fotografovať a voľne zverejňovať, pozná i slovenský autorský zákon. Týka sa najmä ochrany diel - sôch, budov, kresieb, čohokoľvek, čo je na verejnom priestranstve a vzťahuje sa tak na komerčné, ako i nekomerčné použitie. Umožňuje šírenie fotografií a videozáznamov, pričom takéto jednanie neporušuje autorské práva. Toto právo nie je viazané na panoramatické zobrazenie diela. V zmysle súčasnej právnej úpravy tak nie je potrebné, aby si ktokoľvek, kto si dielo umiestnené na verejnom priestranstve vyfotí, nakreslí alebo o ňom zhotoví krátky film, na tento účel pýtal súhlas autora. Rovnako tak nemusí uhrádzať autorovi žiadnu odmenu. Jedine, že by tak chcel z vďaky za kultúrny zážitok a umelecké obohatenie, urobiť dobrovoľne.

Verneovka na bruselský spôsob, alebo čo by bolo keby...

Ak by bol kontroverzný návrh schválený, vyvolal by chaos, otvoril priestor pre rozličné interpretácie a spôsobil nespočetné množstvo súdnych sporov. Bez povolenia architekta stavby alebo majiteľa budovy či inej kompetentnej osoby, by nebolo možné publikovať fotografie architektonických skvostov nielen na internetových portáloch, či facebook-u ale ani na vlastnom blogu, či verejných článkov, ak by takéto publikovanie bolo považované za komerčné použitie. Keďže sociálne siete už i v súčasnosti stierajú hranice medzi „už komerčným“ a ,,ešte nekomerčným“ použitím fotografií a videí, každý konkrétny prípad by závisel od posúdenia príslušného súdu, na ktorom by sa mohol autor diela domáhať ochrany svojho práva odstránením fotografie, videa, ich nepoužitia, prípadne náhrady zmareného zisku. Ak za komerčné použitie diela považujeme jeho rozširovanie za zisk, za selfie z dovolenky Vás nik pred súd nepoženie, na druhej strane problém by v dnešnej digitálnej dobe mohli mať blogeri a majitelia sociálnych sietí, v prípade ktorých by už čo i len jedna reklama mohla zasiahnuť komerčnú rovinu. A tvrdeniami proti tvrdeniam sú súdy presýtené už i dnes.

Ako zaznelo v samotnom Európskom parlamente, na svete je len málo vecí, ktoré sú silnejšie ako ľudská túžba vyjadrovať svoje zážitky a myšlienky, či už písmom, obrazom alebo piesňou. Je zaiste nutné, aby zákony podporovali kreativitu autorov a ich odmeňovanie.  Aby predsa len zostalo niečo skutočne cenné aj po našej generácii. Okrem toho je však potrebné, aby zákony poskytovali i usmernenia pre prípady, kedy sa navzájom stretávajú rozdielne záujmy. Sloboda panorámy je kodifikáciou toho, že z verejnej sféry môže mať úžitok skutočne každý. Pripúšťame, že stavby, sochy, ako i ostatné architektonické skvosty si zaslúžia právnu ochranu, keď už pre nič iné, tak za ten prísun zahraničných turistov, ktorí zabezpečujú stály cestovný ruch, no táto ochrana by sa mala končiť tam, kde sa začína ochrana verejnej sféry. Preto aby copyright v navrhovanej podobe fungoval a aby bol akceptovaný, potrebuje robiť viac, ako len ochraňovať samotné dielo. Musí poskytovať voľný priestor pre tých, ktorí stavajú, portrétujú, robia sochy, citujú alebo píšu kritiky. Sloboda panorámy je súčasťou tohto voľného priestoru pre niekoľko miliónov európskych autorov a napriek tomu, že sme členom väčšej groupy akou je Európska únia, každý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa, či do svojej legislatívy začlení alebo nezačlení výnimky (vrátane slobody panorámy) v súlade so svojimi kultúrnymi osobitosťami.

Fotiť tak zatiaľ môže každý dosýta čokoľvek chce, kde a kedy, aspoň kým je sloboda panorámy nedotknutá. Netreba preto podliehať davovej psychóze len preto, že ju zdieľa väčšina priateľov. Hoci, ako varujú slová klasika, v každej chvíli je treba byť pripravený na najhoršie. Čo, pardon, no v dnešnej dobe platí dvojnásobne. Ak by raz predsa len v blízkej či vzdialenej budúcnosti prešiel návrh v tej najhoršej z možných podôb, snáď ho bude čoskoro nasledovať ďalší, ktorým sa v prípade stavieb, ktoré nebude možné fotiť na komerčné účely, zavedie povinné označenie veľkým © spolu s odkazom na autora, od ktorého si bude možné vyžiadať súhlas, prípadne zakúpiť výhradná licencia.

Aby aj po našej generácii niečo ostalo, niečo...iné...niečo s čím sa oplatí, urobiť si selfie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?