Športovci pozor alebo Ako si nedať gól do vlastnej siete!

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 19.1.2015 o 12:30 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  620x

Nie je to vždy o výkone, o skúsenostiach, o šikovnosti. Občas je to aj o hre Hádaj, na čo myslím!

Prednedávnom prebehla médiami správa, podľa ktorej jeden nemenovaný tréner dokazoval svojím novým zverencom svoje kvality EURO PRO licencie a ich totálny nezáujem o remeslo, ktorým sa živia tak, že sa jedného náhodne vybraného atléta spýtal či pozná mená hráčov najbližšieho víkendového súpera jeho mančaftu.

Mladík, naivne sa domnievajúci, že dôležitosť úspechu hry tkvie v ovládaní lopty, v spolupráci hráčov či v pretavení trénerovej taktiky do zápasu, bol položenou otázkou zmätený a nedokázal ju zodpovedať. Reakcia mladého športovca trénera natoľko zaskočila, že sa rozhodol, spochybniť jeho členstvo v tíme a odkázal ho na vedenie nemenovaného ružomberského klubu s tým, aby sa nad sebou zamyslel a ,,dobrovoľne nasilu“ začal rokovať o rozviazaní zmluvy so svojim chlebodarcom.

Nie je úmyslom autora zvažovať rozhodnutie kormidelníka, ani odsudzovať komickosť spôsobu, akým sa vysporiadal s nepohodlným hráčom a už vôbec nie snaha priniesť čitateľom prvoaprílový žart v januári, nakoľko je zrejmé, že tých, ktorých sa vec netýka, nad prečítanou správou len laxne mávnu rukou, lebo ako hovorí jedna filmová postava z klasického diela kinematografie: „Co mi není rovno, po tom je mi hovno“. Iné však je, ak ste členom organizovanej skupiny profesionálnych športovcov v tímovom športe, prípadne niektorého z nich záujmy chránite ako jeho hráčsky agent. Ako to vlastne funguje? Ako sa možno pred takýmito vrtochmi kompetentných členov realizačného tímu a prípadne aj filantropických klubových funkcionárov brániť? A dá sa voči nim vôbec brániť?

Zamestnanec či podnikateľ? To je otázka!

V súčasnosti naši novodobí profesionálni gladiátori svoje spojenectvá s klubovou aristokraciou uzatvárajú na základe takzvaných hráčskych zmlúv uzavretých ako nepomenované zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, a tí, ktorým v žilách prúdi krv hazardéra často i podľa Obchodného zákonníka. Po preštudovaní jedného z takýchto vzorov kontraktu, ktorý je publikovaný na stránke zväzu najpopulárnejšieho športového odvetvia (poz. autora: nejde o slovenskú hádzanú) je zrejmé, že tento skvost má jeho tvorca geniálne premyslený. Hráči v spomínaných zmluvách vystupujú ako skoro-podnikatelia zo skoro-rovnocenným postavením voči svojmu zmluvnému partnerovi. Čo tam po tom, že si musia sami viesť účtovníctvo, odvádzať preddavky na sociálne, povinné zdravotné poistenie a jediné čo môžu voči akciovej spoločnosti je, domáhať sa odmeny za predvedený sobotňajší kultúrny zážitok, vykonaný neraz za pokriku podgurážených športových nadšencov. Účastníkom spomínanej hráčskej zmluvy neprekáža ani ignorácia platnej právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce, ktorá nie je absolútne nastavená na Kocúr..., pardon slovenské vyšportované pomery, ba čo viac, ani po podrobnom preštudovaní jednotlivých zmluvných článkov, z nej nie je zrejmá povinná znalosť mien zamestnancov konkurenčných firiem, nie to ešte jedenástich zamestnancov jedenástich konkurenčných firiem.

Švarc systém na slovenský spôsob!

Zákonník práce, účelovo vypracovaný pre potreby pracujúcej triedy, na prvé zdanie so športom v jeho samotnej podstate nemá nič spoločné. Avšak ako sa hovorí, diabol sa skrýva v detaile, o to väčšmi, ak ide o voľným okom nepostrehnuteľné ustanovenie, ktoré uvádza, že pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. A osobitný predpis inak neustanovuje, pretože osobitného predpisu niet. Celkom laicky tak možno vyvodiť viazanosť Zákonníkom práce. Vzhľadom na zákonný výpočet zmluvných typov, tak nie je vhodné, aby dohody medzi stranami pracovnoprávneho pomeru niesli iné názvy ako pracovné zmluvy. Profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch, tvoriacich osobitnú skupinu ekonomicky činných osôb, nevynímajúc. Ich športová činnosť totiž nesie znaky závislej práce, ktorá musí byť pokrytá pracovnou zmluvou v pracovnom pomere a nie doposiaľ obľúbenými nepomenovanými zmluvami v zmysle občianskeho a obchodného zákonníka. Odlišné označenie totiž so sebou prináša nepriaznivé vplyvy na sociálnu ochranu športovca, nehovoriac o jeho odvodových a daňových povinnostiach! Áno, zmluvná voľnosť má v právnom poriadku svoj životný a veľmi pohostinný a často obývaný priestor, avšak ani vôľa účastníkov nemôže zmeniť fakt, že podstatný nie je právny titul, lež pravá kvalita vykonanej práce, teda obsah právneho vzťahu, a pre prípad, že klub so športovcom svoj kontrakt uzavrie ako hráčsku zmluvu podľa Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka, i napriek tomu, že spĺňa kritéria pre uzatvorenie pracovnej zmluvy, možno hovoriť o porušení právnej formy. Nech je teda zmluva nazvaná akokoľvek, vždy pôjde o pracovnú zmluvu. Všetky ostatné ilúzie a balamutenia, sú len šikovným vodením za nos, na úkor nepozorných hráčov. Pretože, kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu!

Tak môžu športové kluby naďalej vďačiť za zmluvnú voľnosť, ktorá umožňuje prehliadať zjavnú závislosť športovcov v tímových športoch od pokynov svojich zamestnávateľov, za kogentnosť ustanovení Zákonníka práce, ktorá umožňuje vyhovárať sa na to, že sa zákon nedá v celom rozsahu použiť na športovú činnosť a v neposlednom rade za liknavosť zákonodarcu, ktorý neprijatím osobitnej úpravy umožňuje udržiavať túto zjavnú diskrimináciu jednej skupiny zamestnancov pri živote, napriek enormnej snahe malej skupinky nadšencov zmeniť to.

Malo by byť preto v záujme každého profesionála dobre poznať svoje práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho zmluvného vzťahu a v prípade akejkoľvek i tej zjavnej nespravodlivosti, vedieť sa postaviť na ochranu svojich práv a svojich oprávnených záujmov a vytvoriť tak naozaj rovnocenného obchodného partnera. Dnes to totiž môže byť neznalosť mien jedenástich hráčov súpera a na budúce, koľko prstov ukazuje tréner za chrbtom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?