CT, verejné obstarávanie a počiatok inkvizícií

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 18.11.2014 o 12:38 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1303x

Kauza sporného nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici rozprúdila hon na čarodejnice. A to práve v čase, kedy sme po polroku bez zmien, začali naivne veriť v stabilitu právneho prostredia. Zákonodarca však opäť nesklamal a jeho promptnou odpoveďou na vyhrotenú situáciu, je ako inak, zmena zákona.

Všetci vieme, ale tvárime sa, že nevieme

Skutočnosť, že nákup predraženého CT prístroja, je len výsledok dlhoročného zlyhávania systému vo verejnom obstarávaní, je každému známa. Je zrejmé, priam do očí bijúce, že niekde nastala chyba. A nielen jedna. A najlepšie je, keď všetky uzrú svetlo sveta naraz, či už samovoľne, alebo ich driemajúce spod povrchu niekto vytiahne zámerne. Nastolené infantilné ukazovanie prstom, hľadanie vinníka, vyťahovanie iných sporov, vzájomné osočovanie sa a prekrikovanie na spôsob Tajovského Statkov-zmätkov, je na Slovensku typickou zaužívanou reakciou na vzniknutý tristný stav, a spôsobom ako problém, čo najskôr zamiesť pod koberec. Čim hlasitejší je krik, tým rýchlejšie sa v nás stráca jeho ozvena. Niet prekvapením, že napokon každý odhalený prípad skončí rovnako. Zviazaný vo vreci, ako malé mačence a hodený do vody, odovzdaný vlastnému osudu. A taký pohľad nie je príjemný. Nuž, podľa očakávaní, radšej odvrátime tvár a tak nejako mimovoľne zabudneme.

Kde je ten pes zakopaný, keď nešteká?!

Musí to byť impotentnosťou kontrolných mechanizmov, inak nám nie je jasné, že v prípade zistených porušení vo verejnom obstarávaní či už Úradom pre verejné obstarávanie alebo Najvyšším kontrolným úradom, doposiaľ nebola, napriek medializácii, vyvodená trestnoprávna ani politická zodpovednosť. Odlievanie verejných financií na úkor štátnej kasy bolo známe už pred nákupom CT prístroja piešťanskou nemocnicou. V hanbe by v zdravotníckej kauze, mimo iné, zaiste nezostala ani trnavská nemocnica, ktorá najskôr celotelový denzitometer dva roky používala ako nájomca, a napokon taký použitý odkúpila drahšie ako nový. Na druhej strane, o pár kilometrov ďalej, v hlavnom meste, uchádzač zrejme vďaka vešteckým schopnostiam, zaslal svoju ponuku o 14 dní skôr, ako boli ostatným uchádzačom vôbec doručené súťažné podklady. Absolútne ukážkovým príkladom ignorácie a nedostatočného rešpektu zákonných pravidiel, bol však nákup RTG prístroja trenčianskou nemocnicou, zakúpený preistotu bez akéhokoľvek vyhlásenia súťaže. Vyšetrovanie síce prebehlo, no aké boli a či vôbec boli napokon vyvodené dôsledky, už nikomu známe nie je.

Paradoxom zostáva skutočnosť, že posledná veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, zaviedla vskutku prísne sankcie, ktoré môžu byť pre mnohých menších podnikateľov v určitých prípadoch likvidačné. Je legitímne, ak uchádzači, ktorí úmyselne a nezákonne pozmeňujú požadované doklady, boli potrestaní, avšak sankcie vo výške 20 000 € za každých začatých 15 dní omeškania pre neodoslanie informácií uvedených v zákone Úradu pre verejné obstarávanie, je prinajmenšom neprimerané, rovnako ako 3-ročný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, ktorý považujeme za extrémne prísny, zvlášť, keď vyššie spomenutý úrad nedisponuje možnosťou túto zmierniť v závislosti od okolností prípadu a závažnosti porušenia zákona. Teda, aspoň v prípade menších obstarávateľov a podnikateľov. Lebo na Slovensku je to tak - na každého iný meter, či staré známe, ruka ruku myje.

Bežné – nebežné? Hlavne transparentne a efektívne

Áno, i zákazky väčších verejných obstarávateľov boli na pokyn ministerstiev prešetrované. Spôsob, ako uvádza Transparency International, bol však len akousi light verziou kontroly, nakoľko namiesto zásadných, najväčších a drahších položiek, sa porovnávali len nákupy, zemiakov, chleba, kuracích výrobkov, mlieka, či kancelárskych potrieb. Vraj z dôvodu, že len takéto predmety zákaziek možno jednoznačne identifikovať a porovnať. Už samotné zavedenie tzv. bežných komodít či bežnej dostupnosti na trhu do zákona, s jej nedostatočnou definíciou, pripúšťajúcou rôzne výklady, predznamenalo budúcu manipuláciu s týmto pojmom, nakoľko v sebe nesie staré známe alibistické – všetko, alebo nič. Niet divu, že sa roztrhlo vrece so súťažami o zákazky na unikátne tovary, predmety či služby, s presne stanovenými špecifickými požiadavkami, ktoré nespadajú pod kategóriu bežne dostupných, a tak umožňujú našitie kritérií obstarávania na konkrétny subjekt a vyhnúť sa zložitých obstarávacím procesom. Je pochopiteľné, že ak je uchádzačov viac, tlačia na nižšiu cenu, aby zvýšili svoje šance na úspech. Ak je však len jeden, ťažko ho v tomto duchu motivovať.

Za všetkým stojí schránka?

Keď ide o peniaze, ide o všetko. Niet väčšieho stimulu, ktorý tak zvýši záujem médií, mimovládnych organizácií, politikov a v neposlednom rade širokej verejnosti. Prioritou číslo jedna je nájsť vinníka, nechať ho kľačať v rohu, v horšom prípade ho priviazať za voz a ťahať po hrboľatej ceste, nahádzať na neho všetko, čo nájdeme po ruke, prípadne mu našiť ešte aj spory dávno minulé. Vzbudíme tak dojem, že apel na sprísnenie podmienok účasti vo verejných súťažiach niektorým záujemcom, znejúci naliehavo z každej strany, nám nie je ľahostajný, ba priam ho podporujeme.

Uvidíme, čo prinesie už dnes sľúbený decembrový návrh zmeny zákona. Zrejmé je, že vinník sa už črtá, keďže časť poslaneckej pospolitosti si tentokrát populisticky vzala na mušku spoločnosti s neprehľadnou vlastníckou štruktúrou, tzv. schránkové firmy, ktoré by mali dostať na účasť v tendroch úplný zákaz. Obetného baránka, tak máme vyhliadnutého, už ho len chytiť a pripraviť podľa receptu, k spokojnosti širokej verejnosti. Áno, je pravdou, že zákon o verejnom obstarávaní, i dnes ukladá obstarávateľom povinnosť skúmať majetkové pozadie spoločností uchádzajúcich sa o verejné zákazky. Táto povinnosť sa však dotýka len súťaží nad 10 miliónov eur. A povedzme si narovinu, snahy o zavedenie tých správnych loveckých techník, tu boli i v minulosti. Bezvýsledne. Baránok je stále na slobode.

Kde končia motúziky, pomocou ktorých sa bábky v divadle, s názvom verejná súťaž, pohybujú, sa tak v mnohých prípadoch nedozvieme, pretože to ani nezisťujeme. Pretože nemusíme. Pretože zákon je v mnohých prípadoch nastavený tak, že ho možno pri troške pozornosti i bez znalostí výrokovej logiky, ľahko obísť. Čo je detail, hoci smutný, no nie prekvapujúci.

Tender ohľadom sporného nákupu CT je vďaka vyhrotenej situácii a intenzívnemu tlaku verejnosti teda v súčasnosti predmetom šetrenia viacerých kompetentných orgánov. Či za celou kauzou naozaj stoja schránkové firmy, alebo došlo k porušeniu zákona pre nejasné súťažné podklady, prípadne zlyhal ľudský faktor, je otázne. Nepredbiehajme preto udalosti a radšej si držme palce, aby sme na konečný verdikt, vďaka ktorému sa budeme môcť vyjadriť i ku samotnému porušeniu, a ako k nemu vôbec pri toľkých revíznych prostriedkoch mohlo dôjsť, nečakali ako svätý za dedinou dlhšie, než celý humbug pre netransparentnosť a neefektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami, podobne ako v prípade predchádzajúcich káuz a škandálov, neutíchne v zabudnutí. Občas totiž nie je jediným riešením neorganizované nastoľovanie stále nových a nových podmienok, ktoré sa v konečnom dôsledku aj tak dotknutú len tých, ktorý nestabilitu právneho systému pociťujú najväčšmi, hoci zákony striktne dodržujú. Aby nedochádzalo k neoprávnenému obohacovaniu sa na úkor verejných prostriedkov, aby sa neuplatňovali rozličné korupčné aktivity, klientelizmus a úplatkárstvo, je nutné väčšmi ako bujaré novelizovanie predpisov, upriamiť pozornosť predovšetkým na úroveň morálky, odbornosť a zodpovedné, korektné a etické správanie verejných obstarávateľov a uchádzačov. Hoci pri obľúbených necnostiach našej spoločnosti, to skôr znie ako utópia...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?