Damoklov meč nad e-shopmi?

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS | 10.11.2014 o 12:29 | (upravené 10.11.2014 o 12:51) Karma článku: 6,29 | Prečítané:  1665x

Je všeobecne známe, že po povinnom evidovaní obalov, daňových licenciách a zavedených oznamovacích povinnostiach, sa mnohých majiteľov slovenských e-shopov začala zmocňovať beznádej. Nehovoriac o tom, že keď sa na začiatku roka začali šíriť informácie o ďalšom, zo širokého spektra pripravovaných zákonov z dielne našich zákonodarcov, diktujúcom nové povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľov, mnohí prevádzkovatelia internetových obchodov začali písať vlastné memoáre. Situácia sa neupokojila ani potom, ako bol návrh zákona schválený. Naopak, od jeho účinnosti sú mnohé diskusné fóra živené katastrofickými scenármi majiteľov e-shopov, ako dôsledok intenzívnejúceho nátlaku na ich podnikanie.

 

Nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, je už pár mesiacov tŕňom v oku nejednému prevádzkovateľovi v e-biznise. Jeho cieľom bolo zabezpečenie vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa. Ako inak, ak nie zavedením striktnejších povinností tej druhej strane. Predávajúcim. Neprimerané posilnenie postavenia spotrebiteľov a väčšia nerovnováha medzi zákazníkom a predávajúcim, sú zrejmé už na prvý letmý pohľad. Systém zavedený v západnej Európe, či na americkom kontinente, ktorý sa stal predlohou súčasnej úpravy, je možno fungujúci, no jeho aplikácia na slovenské podmienky núti mnoho e-shopov neveriacky krútiť hlavou. Kocky sú však už hodené, karty rozdané a my zo zavedených pravidiel, vyberáme najzásadnejšie zmeny, ktoré môžu hráčov pri troche neopatrnosti, vyradiť z hry. Dnes si predstavíme prvé z nich.

Informačné povinnosti alebo ako musí byť všetko na papieri.

Hneď na úvod si dajme trochu administratívy. Podľa zákona musí každý prevádzkovateľ e-shopu uverejniť na webe kompletné informácie o spoločnosti, vrátane ďalších informácií o predaji, podrobne vymenovaných v zákone. Takto rozšírené informácie vraj podľa zákonodarcu zvýšia právne istoty spotrebiteľov. V poriadku. Hoc z pôvodných deviatich, je takýchto povinných informácií nepomerne viac, priemerne zručnému predávajúcemu splnenie tejto povinnosti nezabralo viac ako pár minút. S miernou nevôľou sa však prijímali ďalšie zavedené povinnosti. Poskytnuté informácie totiž musia e-shopy zahrnúť aj do potvrdenia o uzatvorení zmluvy, a pre spotrebiteľa ich po jej uzatvorení vydať na trvalom nosiči, prípadne pri dodaní tovaru. Tieto informácie sa považujú za súčasť zmluvy a na ich zmenu sa bude vyžadovať výslovný súhlas spotrebiteľa. Nehovoriac o povinnom zverejnení formulára pre prípadné odstúpenie od zmluvy. Ten musí byť predajcom uverejnený na jeho internetovej stránke, a to tak, aby ho spotrebiteľ našiel bez dlhšieho a intenzívnejšieho hľadania. No a tu už je administratívy trochu viac. Ale predstava sankcií do 10 000 €, posadí ku klávesnici aj toho najzarytejšieho lenivca.

Viac času na vrátenie či len lacné požičovne?

Najnovšia 14-dňová lehota na vrátenie tovaru bez udania dôvodu, autorov článku navracia do čias Georga Orwella a k jeho povestnej vete: ,,Všetci sme si rovní, ale niektorí sme si rovnejší“. V tomto prípade sú to spotrebitelia. Tovar môžu vrátiť rozbalený i použitý, nie však opotrebovaný alebo poškodený. E-shop je taktiež povinný zákazníkov upozorniť, od ktorého dňa sa táto lehota počíta a v prípade navrátenia tovaru, vrátiť im zaplatené poštovné za najlacnejší spôsob dopravy, aký ponúka. Na čo je dôležité upozorniť, je skutočnosť, že lehota na odstúpenie od zmluvy sa začína počítať až doručením posledného kusu tovaru z objednávky. Aby toho nebolo málo, bol zákonodarca ešte kreatívnejší, a tak 14-dňová lehota platí iba za predpokladu, že si predávajúci riadne a včas splnil svoju informačnú povinnosť a oboznámil spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy, lehote, podmienkach a ďalšom postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Ak dôjde až k dodatočnému oboznámeniu, uplynie lehota na odstúpenie od zmluvy po 14 dňoch odo dňa dodatočného splnenia si tejto povinnosti. Nevedno, kde zákonodarca berie vieru v čestnosť všetkých kupujúcich, no pri rozšírení lehoty na vrátenie tovaru na 12-mesiacov a 14 dní odo dňa prevzatia tovaru pre prípad, že e-shop opomenie upozorniť spotrebiteľa o možnosti odstúpiť od zmluvy, končí všetok humor. A tak kým predajcovia vstávajú každé ráno so žalúdočnou kolikou, z obavy koľko predaných vecí sa im cez deň vráti naspäť a koľko výdavkov a administratívy ich to bude stáť, spotrebiteľ môže stráviť dva týždne na super dovolenke, na ktorej nafotí super fotky, so super fotoaparátom a následne tento vráti. Pretože môže. A ako to bude v prípade už poskytnutých služieb nikto nevie (alebo vie, ale nepovie).

Dobierka či prevod? To je otázka!

Nakupovať cez internet má viacero výhod. Šetrí čas, chodidlá a v neposlednom rade peniaze. Spotrebiteľ prezrie stránku, zvolí tovar, vyplní objednávku. A na záver výber spôsobu, akým sa táto uhradí. Dlhé letné posedenia nad výpočtami a kalkulovaním, ktorá cesta je priechodnejšia, a ktorá sa väčšmi finančne i časovo oplatí, sa spolu s predchádzajúcou právnou úpravou stratili v prepadlisku legislatívnej histórie a zabudnutia. Do účinnosti spomenutej novely, totiž väčšina e-shopov spoplatňovala formu dobierky, ako jeden zo spôsobov platby ceny objednávky, väčšou sumou. Čo bolo pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že je pre podnikateľa nákladnejšia ako spracovanie bankových prevodov. Materiálne, finančne, personálne. Dnes je to už inak. Ak si spotrebiteľ vyberie ako spôsob platby objednávky dobierku, nemusí mať obavy z vyššej konečnej ceny tovaru. Tá totiž môže byť spoplatnená maximálne takou sumou, ako poštový doručovateľ. V praxi to teda znamená, že za doručenie na dobierku si smie internetový predajca vypýtať od spotrebiteľa len toľko, koľko určuje poštový podnik samotnému predávajúcemu. A to bezohľadu na to, že vyššie náklady na zabezpečenie prepravy mu pri dobierke zostávajú. A tak nastalo obdobie iných dlhých posedení, tentokrát na strane e-shopov, nad nezodpovedanou otázkou, ako sa s takýmito zvýšenými nákladmi vyporiadať.

Je zrejmé, že zo zavedených, pomerne razantných zmien predmetného zákona, profitujú najmä spotrebitelia. Reakcie prichádzajú tak povediac automaticky. Z jednej strany prevažne pozitívne. Z tej druhej pochopiteľne menej. V budúcom článku upozorníme na zmeny týkajúce sa obchodných podmienok ako i na sankcie, ktoré nesplnením si zákonných povinností e-shopom hrozia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?